Nechcem to [DOKONČENÉ]

28. Časť

Ahojte :) tentokrát som dala časť hneď na druhý deň, pretože som sa trochu rozbehla :D ... Prijemne čítanie. ❤️

Rodičia sa chceli rozprávať o niečom vážnom. Sedeli sme za kuchynským stolom. Bolo asi 11 hodín a ja som bola skutočne  nervózna. Neviem čo chceli riešiť ale pozerali sa na mňa smutno.
"Mette, rozmýšľali sme čo s tvojim chovaním," s mojich chovaním? Bože. To je až také zlé? Veď nikomu neubližujem, stále som slušná a....
"A myslíme si, že liečba by bola najlepším riešením," opäť ma zabolelo pri srdci.

"Liečba? To ma chcete dať na psychiatriju? Viete koľko ľudí berie drogy a sú tu?! Nie je to nič strašné. Nerobte z toho také haló,"

"Volali nám zo školy," do riti toto bude zlé, "Máš 49 neospravedlnených hodín. To máš približne 8 dní. Nehovoriac o tých falošných ospravedlneniek ktoré sme ti nepísali my! Z geografie ti vychádza 4 a nehovoriac o angličtine z ktorej prepadáš," niečo na tom bude. Posledné 2 mesiace na školu skutočne kašlem. Nemám silu sa učiť. Som strašne vyčerpaná.

"A umenie?" Spýtala som sa potichu.
"Z toho máš samozrejme za jedna," neprežila by som keby som mala z umenia horšiu známku ako jednotku.

"Známky predsa nie sú všetko! prežijem to aj keď budem mať štvorky. Nezomriem,"

"Toto by stará Mette nikdy nepovedala Kde sa poďalo to 17 ročné dievča ktoré si držalo od takýchto vecí odstup?" neviem kde sa stratilo. Viem ale, že už tu proste nie je. Je preč. Žiadna stará Mette neexistuje.
"No a preto si myslíme že liečba je najlepšia možnosť. Nie si na tom až tak zle. Potrvá to len niekoľko mesiacov, potom, môžeš pokračovať vo všednom živote aký bol pred týmto veľkým nedorozumením,"

Nie nie a ešte raz nie. Nie som cvok aby som sa išla dať liečiť! Dokonca nie som ani chorá. Ibaže rodičia to mysleli skutočne vážne. A tak mi naostáva nič iné, ako utiecť.

Ak sa Vám to páčilo
Zanechajte koment alebo Vote.
😊😄