4.kapitola

271 19 0
                                    

"Je to Sebastán a Adam," konečne dokončil tu napínavú vetu. Od šoku mi zabehlo. To nemôže myslieť vážne. Ja mám žiť s Adamom pod jednou strechou, dýchať rovnaký vzduch a jesť s ním za jedným stolom? Ani za nič. Chcela som namietať no vtom sa otvorili dvere a dnu vstúpili moji dvaja noví spolubývajúci. Bolo evidentné aj slepému, že sú dobre sťatí.

"Aneta, choď si ľahnúť zajtra bude dlhý deň a toto naozaj vidieť nemusíš," povedal a ukázal na tých dvoch mantákov. Ja som ho musela objať. On mi na oplátku dal pusu do vlasov. Jemu chýbal môj smiech a mne pocit, že som pri ňom doma a v bezpečí. Vošla som do izby, spravila si večernú hygienu a zaľahla do postele. Hovorí sa, že čo sa sníva na novom mieste to sa aj splní. Mne sa sníval sen o tom, ako je Adam môj manžel a máme 3 deti. Hotový horor. To sa určite nestane.

Hodiny ukazujú 5:45. Prečo sa mi sníval taký horor? Ani vyspať som sa nemohla. Prešla som sa po byte a všetci ešte spia. Tak nič, beh to istí. Prezliekla som sa a spravila rannú hygienu. Môže sa vyraziť. Dala som si slúchadlá do uší a bežala ako o život. Bola som na všetkých miestach kde som chodila s rodičmi. Bolo to neuveriteľné, ako sa tie miesta menia. Cestou som sa zastavila ešte v malej pekárničke kde som kúpila chalanom čerstvé pečivo. Áno aj Adamovi. Dúfam, že mu tým zapchám ústa a aspoň nebude mať blbé pripomienky.

Vrátila som sa domov a hore bol iba Tomáš.

"Dobré ráno Aneta," povedal ešte prispatým hlasom a zalial si kávu.

"Dobré aj tebe. Keďže máš úžasnú sestričku pozri čo som ti doniesla," odvetila som a pred neho na kuchynskú linku položila čerstvé pečivo.

"Si skvelá," povedal a hneď si začal robiť raňajky. Keďže mi nevenoval nejakú veľkú pozornosť vybrala som sa osprchovať. Všetky potrebné veci som si zobrala so sebou do kúpeľne a zavrela dvere. Začala som sa vyzliekať. Už som bola iba v spodnom prádle a podprsenke keď mi niekto vtrielil do kúpeľne.

"Vypadni!" zrevala som a snažila sa nejako zakryť.

"Wau celkom pekný budíček mám. Môžeš ma chodievať budiť aj do postielky," povedal Adam a úchylne sa usmial.

"Ty debil vypadni!" zrevala som znovu a hodila po ňom prvé čo mi prišlo pod ruku. Za obeť padli tepláky. Nevadí. Chytil ich a zdvihol ruky do obranného gesta. Zasmial sa a dodal.

"Celkom sexi telo," skonštatoval a kusol si do dolnej pery. Debil. Konečne odišiel a zavrel za sebou dvere. Celá vytočená som vliezla do sprchy a nechala na seba padať teplé kvapky. Keď som v sprche strávila aspoň pol hodinu rozhodla som sa vyliesť. Obliekla som sa, keď som zrazu zistila, že mi dačo chýba. TEPLÁKY! On si ich zobral. To prežiješ. Otvorila som dvere a čo najrýchlejšie sa presunula do izby. Modlila som sa aby som nikoho nestretla. Moje prosby ale neboli vypočuté.

"Také nohy je škoda zakrývať, že?" podpichol si Adam. Je len osem hodín ráno a ja ho už mám plné zuby. Ignorovala som ho a iba pokračovala v ceste. On sa na to iba zasmial a vošiel do svojej izby.

"Ale, ale módna prehliadka?" otočila som sa, no tento raz to bol Sebastián. Bože prečo? Utiekla som do svojej izby. Pred Adamom mi to bolo jedno ale pred Sebastiánom? Pred takým úžasným chalanom sa takto strápniť. Obliekla som si legíny a zbehla dolu na raňajky.

"Ale naša modelka na spodnú bielizeň sa rozhodla aj raňajkovať," toto si si nemohol odpustiť, že Adamko. Však počkaj. Hodila som po ňom šišku, ktorú som už stihla natrieť aj lekvárom. Strhla sa šišková vojna až kým...

Ahojte :D
Je možné, že zajtra pridám ďalšiu kapitolku. ;D

Názory?

Sorry za chyby

Lenčiča

Zmena mi otvorila oči √Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt