Daisy Rose Violet

IX

Nervozne som v dlaniach krčila jemnú látku,z ktorej boli ušité šaty. Ocko bol stále za tmavohnedými dverami s napísom "riaditeľna". Emett túto situáciu zvládal omnoho lepšie ako ja,bezstarostne sedel na stoličke vedľa mna,niečo ťukal do mobilu a nejavil žiadne známky nervozity. Strhla som sa na šťuknuti kľučky. Okamžite som vyskočila na nohy,čakajúc,čo sa bude dalej diať. Z dverí po otcovi vystúpila nižšia pani okolo štyridsať rokov,v čiernej sukni tesne nad kolená a snehovobielej košeli,gaštanové vlasy mala na korienkoch vyrastené,takže bolo vidno nejaké tie šediny. Milo sa na mna aj Emetta usmievala. Ocko ma silno objal,Emetta potľapkal po pleci a bez slova s úsmevom odišiel.
"Emett,Daisy poďte zamnou,zavediem vás každého do novej triedy!"
Obaja sme prikývli,nasledujúc kroky ženy,ktorá je zrejme riaditeľkou školy.

Dlane sa mi potili tak veľmi,až na bielej sukni ostávali malé mokré škvrnky. Daisy upokoj sa! Malý hnedý vak so strapcami mi udieral do chrbta,presne medzi lopatkami. Emett už dávno sedel vo svojej novej triede,no ja som ešte stále nervozne kráčala za riaditeľkou. Začala spomaľovať až napokon zastala a zaklopala na dvere s napisom "2.D". Otvorila dvere,vošla a ja som sa zhlboka nadýchla,je čas vôjsť tiež. Na malý moment som zatvorila oči a spravila krok vpred,keď som ich otvorila takmer som neverila tomu,čo vidím. V tretej lavici pri okne sedel on,chlapec ktorý má moju fotku,fotku mojich fialových očí. Zrejme ma tiež spoznal,pretože zo mna nespúšťal oči. Všetci sa obzerai,šepkali si a nepríjemne si ma prezerami,len on na mňa bez mihnutia oka hľadel. Po pár minútach mi to začalo liezť na nervy a vďaka šošovkám mi začali slzavieť oči. Zažmurkala som,aby som zahnala tekutinu,ktorá sa chystala stiec mi po lícach.
"Žiaci,toto je vaša nová spolužiačka Daisy Rose Violet."