Hey, Bitch! He is mine! (Slovak story about JB)

Part 33

Baby sekla som sa o jednu časť a preto som musela prehodiť časť 34 a túto, takže som vlastne len vymenila len číslo a táto mala byť pred tou, čo je :) dúfam, že chápete :D:D 

Bez jediného slova sa posadil na kraj postele a ja som sa oprela o parapetu okna oproti neho.

„Ten chalan ma už vážne štve!“- začal naštvane a ihneď sa postavil.

„Nie len, že ma už naozaj vytáča svojim chovaním, no skúša moje nervy ešte aj vtedy, keď je s tebou!“ Päsťou buchol do stola, no potom sa na mňa zadíval so zvraštením obočím.

„Počkať, čo si tam vlastne robila? Načo si za ním šla?“- spýtala sa zvedavo a založil si ruky.

„Nevedela som, že tam bude. Chcela som sa len prejsť, vypadnúť z tejto izby a nemyslieť na to, že si preč.“ –namietala som proti jeho podozreniu, že by si náhodou niečo namýšľať.

„Jasné, len tak si sa šla prejsť a zrazu si na neho natrafila na zvyčajnom mieste, kde sme sa stretávali my dvaja.“- hlesol so sarkazmom v hlase.

„Má dôvod klamať ti? Nikdy som to neurobila a ani s tým nemienim začínať.“ –voči jeho podozrievaniu som sa znovu ohradila vlastnou odpoveďou.

„Máš pravdu, neklamala si mi, teda, nie že by som o niečom takom vedel, no cez to všetko, čo som počul, som nemohol len tak prepočuť tvoje slová smerované k jeho osobe s tým, že by si mu dokázala odpustiť to, čo ti urobil. Čo to bolo?“ –nadvihol jedno obočie.

Vedela som, že k tomuto raz príde. Že raz príde na koreň tomu, čo sa stalo. Teda, aspoň z časti ten koreň nalomí, aby mi svoji trvaním na pravde dal dostatočne najavo, že bylina už viac nebude rásť.

Preglgla som a objala som si ramená. Privrela som oči a spomenula som si na to poobedie, kedy jeho psychika prekročila všetky hranice.

„Violet,“- pristúpil ku mne a vzal mi tvár do dlaní. Prinútil ma pozrieť sa na neho. So slzami v očiach som k nemu zdvihla hlavu a pomaly som žmurkla, čím som slzám sprístupnila voľný prechod k mojím lícam.

„Stalo sa to v ten deň, keď som ti zavolala s tým, že ťa potrebujem. Pohádali sme, vlastne ani neviem kvôli čomu. A tak som šla za ním, potrebovala som mať pri sebe aspoň niekoho, no zrazu bol ako vymenený. Choval sa divne. Triasol sa. Nadával mi. Cítila som úzkosť, vedela som, že to nevedie k ničomu dobrému. No ja sama som ho vyprovokovala. Povedala som mu, že viem o tej stávke, že viem úplne o všetkom a on zrazu navrhol, aby to, čo ľudia vravia neboli len fámy a tak sa so mnou chcel vyspať. Pevne ma držal, bozkával ma, no ja som proste nemohla. V tej chvíli ma držalo na nohách len pomyslenie na teba. Kopla som ho, bežala som dole, no zastavil ma. Chcel, chcel aby som sa mu poddala!“ –zrazu som zvýšila hlas a začala som sa zajakávať.

„Chýbal len malý kúsok k tomu, aby sa to stalo, keď mu zrazu zazvonil mobil a len tak z ničoho nič odišiel. Rýchlo som sa obliekla a bežala som domov. V kúpeľni som bola zatvorená hodiny, nedokázala som tú predstavu vyhnať z hlavy. Nedokázala som nemyslieť na to, čo by sa bolo stalo, keby mu v tej chvíli niekto nezavolá. Nedokázala som sa brániť, proste by sa to stalo.“ –dokončila som svoj monológ a po dlhej dobe som sa na neho pomaly pozrela. S bolesťou v očiach si ma pritiahol k sebe a hladil ma po vlasoch. Vzlykala som mu do trička, bolo mi úplne jedno, že som sa rozplakala ako malá. Spomienka na ten deň spred dvoch mesiacov vo mne vyvolala stres a nenávisť. Čakala som, že Justin bude zúriť, lebo som to pred ním zatajila, no nepovedala som to nikomu. Nedokázala som o tom hovoriť. Donútil ma až jeho pohľad a ten nátlak navôkol.

„Nebudem sa hnevať, že si to predo mnou tajila, pretože by to už aj tak ničomu nepomohlo, no prečo? Prečo si mi aspoň nejako nenaznačila, že sa niečo deje?“ –spýtal sa všestranne a ja som zrazu nevedela, čo povedať.

„Ja neviem, nemohla som. Proste som to potrebovala zo seba dostať bez toho, aby som s tým niekoho zaťažovala.“ –dodala som v panike.

„Blázniš? Láska, vieš veľmi dobre, že spolu by sme to zvládli.“ –zakvílil pokojne a napätie v celom jeho tele kleslo na najnižšiu úroveň.

„Vtedy sme spolu neboli. Síce sme sa spolu vyspali, no nič to neznamenalo.“

Striaslo ho a odtiahol sa. Jeho tvár zalial nechápavý, z polovice ranený výraz.

„Nič to neznamenalo?“ –preglgol a stisol pery.

„Čože? Nemyslela som to tak, ako si to pochopil.“- dodala som narýchlo.

„Pochopil som to správne, o opaku ma presviedčať nemusíš.“ –odsekol a odstúpil odo mňa. Vzal si koženú bundu, ktorá bola prevesená cez operadlo mojej stoličky.

„Vieš prečo sa stále hádame?“ –spýtala som sa potichu. Zastal.

„Pretože mi nedovolíš povedať všetko a vysvetliť ti to.“

Otočil sa ku mne a pokrútil hlavou.

„Čo chceš vysvetľovať na tom, že sex so mnou bola chyba?“ –spýtal sa zúfalo.

„To, že som nemohla vedieť, že bez sexu by si bol ochotný vypočuť ma.“

„Nie je to až nad slnko jasné? Aj keď sme sa na chvíľu odlúčili, bol som tu pre teba aj vtedy.“-šepol nádejne.

„To som nemohla vedieť!“ –hlesla som ohradene.

„Tak potom ma zrejme nepoznáš natoľko, aby som ti povedal to, čo v sebe dusím už tri roky.“ –odvetil ticho a odišiel.

Ako bez duše som sa zvalila na posteľ a rukami som si zakryla tvár.

„Kto bol ten chalan, ktorý práve opustil môj dom?“ –začula som otravný hlas svojho otca medzi dverami.

„Nikto dôležitý.“ –odvetila som ignorantsky bez toho, že by som sa na neho pozrela.

„Aha, tak potom prečo o ňom tak srdcervúco píšeš do svojho denníku?“

„Ak by som mala dostatok síl zdvihnúť sa a vynadať ti za to, že prenikáš do môjho súkromia, urobila by som to.“

„Mladá dáma, uvedomuješ si vážnosť svojich slov?“ –spýtal sa povýšene.

„Áno.“ –odpovedala som s povzdychnutím.

„Nemysli si, že som tvoja veková kategória, aby si ma ignorovala zvyšovala hlas kedy sa ti zachce. Som tvoj otec a budeš ma počúvať!“ –skríkol.

V momente som sa posadila a zvreskla som. „A ty si ma počúval, keď som ti dokolečka omieľala, že váš vzťah s mamou ide dolu vodou?! Kašľal si na mňa! Radšej si bol zahrabaný do svojich papierov a kašľal si úplne na všetko. Dokonca aj na nás.“

Medzi dverami sa objavil Conor a stihol otcovi zabrániť, aby na mňa znovu vyletel.

„Otec, to by stačilo!“ –zvolal a chytil ho za rameno.

„Nehovor mi, čo mám robiť!“ –dodal hlasno. Vytrhol sa mu a prikráčal k mojej posteli.

„Dokým sa neospravedlníš za svoje slová, zabudni na to, že s tebou žijem pod jednou strechou.“ –zazrel na mňa a otvoril zaťaté päste.

„Tak to si potom počkáš, pretože to sa nestane.“ –odvrkla som a nenechala som sa ním komandovať.

S pokrútením hlavy a hnevom v očiach odišiel naspäť do svojej pracovne. Buchol dverami až tak, že nami myklo. Conor sa na mňa sprisahanecky zadíval a vrátil sa naspäť do svojej izby.