Nechcem to [DOKONČENÉ]

40. Časť

Prosím zanechajte koment!:)

Na fotke je Mette ešte pred tým ako sa to celé stalo.

Súčasnosť:
7. August 2016 - Mettine 18. Narodeniny.
Som tu už tretí mesiac. 93 dní v odvykačke. Liečim sa. Nie je tu zle. Priam naopak, je tu posteľ, aj jedlo. Hoci sa nemôžem dívať na hviezdy a pozorovať mesiac. Občas ma nechajú počúvať ako dýchajú stromy a počúvať spev vtáčikov.

Ľudia ktorí mi rozumejú.Je ich tu tak veľa. Deti, teenageri a aj dospelý. Všetci si prechádzajú tým čím ja. Niektorým sa darí lepšie, iným zasa o niečo horšie. Toľko ľudí stratilo svoje životy... Pýtala som sa ako to je keď odídu. Niektorým sa vraj podarilo držať ruky od drog, dokonca majú aj rodiny. Iní sa tu zas a opäť vracajú. Najviac mi je však ľúto deti. Jeden chlapec mi pripomína Aďuša, hoci ma až 14 rokov. Vyzerá ako on. Sme najlepší kamaráti. Drogi doňho nasilu dávali. Už si nepamätá kto to bol, ale stal sa závislým. Teraz sa však oddelíme pretože ja už som dospelá. Pôjdem už ku ženám a tam sa možno opäť niečo viac dozviem.

Spočiatku som sa tu naozaj bála ísť. Stále som si nechcela pripustiť že som závislá. Ako by aj. Najťažšie čo môžete urobiť je priznať si, že ste na tom zle aj keď si to uvedomujete. Slová "keby som chcela prestať, prestanem. Viem to ovládať, " budeme používať vždy. Neverte tomu. Pravdou však je, že prestať nevieme. Nevieme to ovládať a nevieme si ani povedať že teraz to nechcem. Minula som na drogy obrovské množstvo peňazí, vzdala som sa rodiny a stratila priateľov. Zneužila som svoj talent a predovšetkým som zneužila aj seba.

V ten deň, 41. deň môjho úteku, som si ľahla bližšie ku ceste ako obvykle. Pichla drogu a potom aj zapálila cigaretu. Zaspala som v ruke s ňou. Nikdy by som nepovedala že cigareta dokáže spôsobiť požiar, ale opak je pravdou. Stalo sa. Mala som popáleninu tretieho stupňa. Teraz mam na ľavej ruke jazvu. Jazvu, ktorá mi bude pripomínať to, čo som spáchala, už NAVŽDY

Každý príbeh má svoj koniec. A toto je koniec príbehu
Nechcem to.
Vážim si že ste tento príbeh čítali. Vážim si každú jednu pochvalu, kritiku, Vote, hlas, správu aj odoberateľa. Nikdy ma nenapadlo že tento príbeh bude tak úspešný !
V príbehu nie je nič skutočne, postavy existuju len v našich srdciach a príhody ktoré zažívali sa nikdy nestali. Je mi ľúto takéhoto rýchleho konca. Chcela som to písať oveľa, oveľa dlhšie. Ale myslim že 5 mesiacov je tiež dosť :D ❤️ Keď som pribeh začala písať, nevedela som ako skončí. Celé som si to predstavovala inak.  Priebeh som mala naplánovaný inak, ale myslim si, že takto ako to je, je najlepšie.
Ak by ste mali záujem o epilóg, napíšem aj ten.

Zanechajte komentár s Vašim názorom.

Písaním však neprestávam a môj ďalší príbeh sa bude volať Oči plné lásky. :) sledujte.