Daisy Rose Violet

XXVII

Pomalým krokom som prechádzala po chodníku,dúfam,že trafím do parku. Počas chôdze som si vlasy zmotala do chaotického uzla. Sledovala som špičky takmer rozpadnutých čiernych tenisiek. Zdvihla som hlavu,práve včas! Len pri pohľade na to množstvo kvetov a zelených listov ma začala zaplavovať energia. Zhlboka som sa nadýchla a bez váhania vykročila do parku. Zapadajúce slnko vytváralo krásnu atmosféru. Tu-tam sa v slnečných lúčoch hmýrili prachové častice,ktoré vyzerali ako magický prášok. Vždy,ked som spomalila,že chcem ostať sledovať to prírodné divadlo,môj mozog vyslal opačný signál.

Vrba ticho sedela nad jazierkom,na ktorom sedelo zopár kačíc. Na perách mi pri pohľade na túto scenériu sedel spokojný úsmev. Ked som odhrnula dlhé závesy vrbových konárov,lístie príjemne zašušťalo. S rukou vo vzduchu som ostala stáť ako obarená,pri pohľade na osobu sediacu pod stromom.
"Ethan?"
Strhol sa a v priebehu pár sekúnd vyskočil na nohy. Čo tu ten robí? Pomalým krokom som podišla k nemu,nespúšťal zo mna oči.
"Ahoj Rosie!"
"Čo...čo tu robíš?"
"To isté by som sa ťa rád spýtal ja teba."
"Pýtala som sa prvá."
Uprene mi hľadel do očí,potom sklonil hlavu a nervozne si prehrabol vlasy. Do pekla,mám ešte tie hlúpe šošovky? Dúfam,že som si ich podvedome nevybrala ako to je u mna pred spaním zvykom.
"Potreboval som byť sám a niečo ma doviedlo sem."
Jeho hlas ma vytrhol z mojich myšlienok. Stál tak blízko,presne tak blízko ako v mojom sne. Moje srdce radostne zajasalo a roztlklo sa ako besné. Bez jediného slovka sme stáli oproti sebe a uprene si hľadeli do očí,och tie jeho zelené oči! Jeho teplý dych ma šteklil na lícach,ktoré mi hned začali horieť. Jeho zelené oči už nehľadeli do mojich očí,ale na moje pery. Jemne ma chytil za špičku brady a pritiahol moju tvár čo najbližšie k svojej. Jeho mäkké pery objali moje,v momente sa mnou rozliala neopísateľná energia.