Inside your heaven [HP Fanfiction]

28. Svoji

„Jedine láska vie zjednotiť živé bytosti, aby boli úplné a naplnené, pretože iba ona ich uchvacuje a spája tým, čo je v nich najhlbšie." (Pierre Teilhard Chardin)

Na druhý deň poobede sa Andromeda a Ted ocitli vo svojom novom domčeku. Andromeda však bola naďalej skleslá. Ihneď napísala dlhý list pre svoju sestru Narcissu, kde jej podrobne napísala, že ju naozaj nechce stratiť a bude rada, ak ju príde navštíviť. Ted sa ju snažil rozveseliť, ale ona akosi nemala náladu. Sedela na verande a čítala si knihu. Odpoveď od Narcissy neprichádzala.

A takto to trvalo niekoľko nasledujúcich dní. Keď sa o tri dni odpoveď od Narcissy nedostavila, Andromeda jej napísala ďalší list. Ešte dlhší a ešte podrobnejší, aby jej sestra odpísala. Nuž znova sa tak neudialo.

Po dvoch týždňoch bola Andromeda naozaj smutná a sklamaná. Jedinú radosť jej urobil Ted, keď sa vrátil s dobrou správou. „Vzali ma, Dromeda," usmial sa na ňu a zovrel ju vo svojom náručí. „Pozeráš sa na nového kliatborušiteľa pre Gringottbanku."

„To je skvelé, miláčik," usmiala sa na neho a pobozkala ho na líce. „Veľmi sa teším. Isto budeš skvelý."

„Budem sa musieť niekoľko mesiacov zaúčať, ale hravo to zvládnem, už sa na to teším," vravel jej Ted šťastne. „A ty si sa ako mala?"

„Upratala som," usmiala sa na neho, „a navarila som ti obed, ale nie je to nič moc. Predsa len som do kuchyne mala zakázané chodiť. U nás všetko robili domáci škriatkovia. Ale upratovanie je jednoduché s prútikom," zasmiala sa.

„Raz si aj my budeme môcť dovoliť domáceho škriatka," pohladil ju po vlasoch.

„Mne to nevadí, Ted. Upratovanie nie je také hrozné a varenie ma celkom baví, len sa to musím naučiť," vravela mu.

„Narcissa ti odpísala?"

„Nie," odvetila mu smutne.

„Ona odpíše," snažil sa ju povzbudiť, aj keď sám tomu veľmi neveril.

„Och, neklam, obaja vieme, že nie," povedala smutne. „Už som stratila nádej, že by bola odpísala. Narcissa ma naozaj vyškrtla zo svojho života. Asi mi ostáva iba toľko, ako sa s tým zmieriť. Hoci je to ťažké."

Ted ju silno objal, aby jej dal najavo svoju podporu. Ona mu opätovala objatie a cítila sa trocha lepšie. Vždy ju vedel upokojiť a okrem toho bola rada, že je už doma. Chýbal jej celé dopoludnie.

„Poď, naložím ti obed," odtiahla sa od neho a viedla ho za ruku do kuchyne. „Dúfam, že ti to bude chutiť a ak nie, tak prosím ťa, predstieraj, že ti to chutí, áno?"

Ted sa zasmial. „Ako povieš, Dromeda."

Andromeda obom naložila do tanierov obed a položila na jedálenský stôl. K tomu ešte do pohárov naliala tekvicový džús. Ted jej zaželal dobrú chuť a pustil sa do jedenia. Ona ho iba sledovala. Vyzeralo to tak, že mu chutí.

„Je to dobré?"

„Je to skvelé," venoval jej úsmev. „Naozaj, si dobrá kuchárka."

„Nie som," pokrútila hlavou. „Ale jedného dňa budem," prisľúbila mu a tiež sa pustila aj ona do jedenia.

„Dromeda, sľubujem ti, že jedného dňa sa pri mne budeš mať ako kráľovná. Nebudeš musieť variť, ani upratovať, dobre?"

„Prosím ťa, Tonks," zasmiala sa. „Myslíš si, že mi to vadí? Robím to rada."

„Určite?"

„Samozrejme."

„Myslel som si, že nie. Predsa len vyrastala si inak," vravel jej.