Weird? Only UNIQUE!

† A teraz padaj! †

Loui a Josh sa o niečom bavili. Loui? Čo tu robí? Nemal prísť až večer? Keď ma uvideli, tak stíchli a obaja sa usmievali.

,,O niečo som prišla?" poviem a hodím tašku ku gauču.

Rozvalím sa na kreslo a premeriavam si ich pohľadom. Niečo mi tu nesedí.

,,Louis mi všetko vysvetlil." začne Josh a mne stuhne krv v žilách.

Žeby mu Loui povedal, že som vlkolak? Nieee. Alebo? Dívam sa na Louiho s nadvihnutým obočím a on sa iba usmieva.

,,Vysvetlil mi, že chceš ísť s ním na prax." vydýchla som si a uvoľnila si stuhnuté svaly.

,,A že nevieš kedy sa vrátiš. A že to už vybavil aj v škole. Sľúbil mi, že sa o teba postará, ale povolil som to len s podmienkou, že mi budeš každý večer volať, či si vporiadku. Jasné?!" povie a výhražne zdvihne prst.

,,Okej! Diki brácho!" postavila som sa a objala ho.

,,Tak fajn! A teraz sa bež zbaliť. Za pol hodinu odchádzaš a chcem sa stihnúť s tebou rozlúčiť." povedal a mne vystrelilo obočie úplne hore.

,,Čože?! Za pol hodinu? Nemala som ísť až večer?!" otočím sa na Louiho a ten sa poškrabe na zátylku.

,,Plány sa trošku zmenili. Potrebuješ sa ešte ubytovať na hoteli a potom máme ešte niečo na práci." povie a nevinne sa usmeje.

Zavraždím ho pohľadom, a potom sa poberiem hore. Zbaliť sa mi trvá neuveriteľných dvadsať minút. Veci som si zbalila do mojej cestovnej maskáčovej tašky. Teraz už ju len zapnúť. Po piatich minútach skúšania zapnúť zips sa mi to nakoniec podarí. Fuuu! Hotovo. Mám tam zbalenú hádam celú skriňu. Plus som si ešte pár vecí zbalila do ruksaka. Myslím skicár, pastelky, lieky (preistotu), keby ma bolela hlava, žuvačky, mobil, nabíjačku, slúchadlá, nejaké peniaze a zbalila som si aj rodinnú fotku. Možno by ste to na mňa nepovedali, ale tiež mám city a navyše neviem kedy sa vrátim, takžeee...

Zobrala som ruksak aj s taškou. Skoro ma hodilo o zem. Batoh som si prehodila cez plece a cestovnú chytila obidvoma rukami. Pomaly som sa trepala s taškou a batohom dole schodami. Samozrejme, že tí gentlemani sa na mňa len dívali.

,,Fakt praví gentlemani!" poviem ironicky a Loui víde von.

,,Budeš mi chýbať segriš. Hlavne tam nikoho nezmláť." povie a obíme ma.

Obidvaja sa začneme rehotať jak sfetované veveričky.

,,Hah! Ako keby si ma nepoznal. Ešte dnes ti bude Loui volať, že si máš pre mňa prísť." poviem pomedzi smiech a víjdem z dverí.

Pred domom ma čaká Loui s autom. Naložim si tašku aj batoh do kufra auta a otočila sa smerom k domu. Loui na mňa len nechápavo pozeral.

,,Hádam si si nemyslel, že pôjdem autom." uškrnula som sa a nasadla na moju motorku.

Loui iba pretočil očami a nasadol do auta. Vydali sme sa na cestu.

Už sledujem Louiho auto asi pol hodinu. Totálne mi drevenie zadok. Loui sa dostal dopopredia, a tak som strašne pozadu. Dostali sme sa na nejaký hrboľatý terén, a tak sa mi nedivte, že som pozadu. Zrazu sa ocitneme v lese a ideme po nejakej vyjazdenej ceste. Konečne mám šancu dohnať ho. Zrýchlim a už už som skoro pri ňom keď prudko zabrzdí. Zaspätkujem a strhnem riadidlá. Prletím okolo neho a zrazu sa predo mnou zjaví nejaký hrboľ, vypadá to ako mravenisko. Prejdem po ňom a letím vzduchom. Keď dopadnem na zem, urobím šmyk a skoro sa neudržím. Loui vystúpi z auta a vyškiera sa ako slniečko na hnoji. Dám si dole prilbu a šmarím ju po ňom. Ten ju rýchlymi reflexami chytí.

,,Ty si zošalel?! Preskočilo ti?! Mohla som do teba napáliť." poviem podráždene a on sa len uškrnie.

,,Ale nestalo sa tak." povie s kľudom a si len odfknem.

,,A čo keby som naburala hmm?!" poviem a on sa znova len uškrnie.

,,Tak to by bola ešte sranda." povie pobavene a zabuchne dvere.

Ja odparkujem motorku a otvorím kufor auta. Zoberem si tašku a ruksak na plecia a vydám sa za Louisom. Rozhodla som sa ho ignorovať. Zaviedol ma kdesi do lesa. Zrazu som uvidela veeeľa ľudí. Zdá sa, že sa bavili. No keď nás zbadali všetci stíchli a premeriavali si ma pohľadom. Pretočila som nad tým očami a pokračovala ďalej. Zastavili sme pred nejakým chlapom, vedľa ktorého stála, nebudem klamať, fakt pekná žena. Práve sa na niečom strašne smiala. Hmmm myslím, že toto budú ich vodcovia. Neviem ako to oni nazývajú. Viem, že vodcu nazývajú alfa, ale ako nazývajú jeho ženu.

Obidvaja sa prestali baviť a pozreli na nás. Alfa sa usmial a privítal sa s Louisom.

,,Louis! Myslel som, že prídete až večer." povedal a chlapsky si potrisli rukami.

,,Alfa! Luna! Toto je..." začal Louis, ale alfa ho stopol.

,,Ale no ták Louis! Vieš čo som ti povedal. Som Mark. A moja žena je Maggie. Tak prosím ťa zdrž sa tých oslovení." namietol a Louis sa iba usmial.

,,Prepáč Mark!" povedal a alfa konečne uprel zrak na mňa.

Momentálne som mala na sebe maskáčové tepláky a obyčajné čierne tielko.

,,Poď! Ukážem ti kde budeš bývať a vysvetlím ti pravidlá. Louis, ty sa môžeš vrátiť a naďalej nám podávaj informácie." povie alfa a Louis prikývne.

Ale ešte predtým sa otočí na alfu a pozrie sa na mňa. Uškrnie sa a ja odvrátim zrak a tvárim sa urazene.

,,Ešte predtým by som ti mal povedať, že tuto slečna urazená je trochu tvrdohlavejšia a vôbec sa nevie správať. Plus k tomu je magnet na prúsery a ešte..." skočím mu do reči lebo to sa fakt nedá počúvať.

,,Pochopili sme! A teraz padaj!" poviem a Louis sa uškrnie.

Presne vie ako ma vyprovokovať. Alfa iba pobavene potočí hlavou a vedie ma niekde medzi stromy.

,,Tak fajn. Začneme týmto. Asi vieš, že ťa čaká premena. Táto premena sa uskutoční pri splne, ktorý je mimochodom už zajtra. Môžeš chodiť medzi ľudí, ale nie tak často. Určíme aké budeš mať zamestnanie podľa testu. Test sa delí na fyzickú a vedomostnú časť. Nevyhneš sa tomu, každí si tým prešiel. Môžeš sa pohybovať len po našom teritóriu. Nikdy! Ale že nikdy, nechoď na cudzie teritórium sama! A teraz to, kde budeš bývať." zastali sme a on sa na mňa s úškrnom otočil.

,,Tu budeš bývať." povedal a ja som zostala zarazene stáť, keď som uvidela, kde mám teraz bývať.
∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽∽