Blacková... ✔

15.

Stále pohľad Toma

Usmial som sa a neveriacky na ňu hľadel.

To čo mi práve povedala ma neprekvapilo, aj ja ju mám strašne rád.

Bojím sa o ňu keď takto leží a nehýbe sa a tie jej čierne oči.

Myslím že už  bolo dosť neskoro večer ale stále som sedel vedla nej.

O pár dní sa Klára prebrala. 

Pomfreyová si ju síce ešte chcela nechať aspoň týždeň, no nejako jej to vyhovorila.

Zobral som ju na chrbát a ona sa usmievala.

Prišli sme do spoločenky kde sa na ňu vrhli jej sestry.

"Klára, my sme si mysleli že." nestihli dopovedať lebo ich Klára prerušila.

"To je jedno, teraz som tu, živá a zdravá."