Bolo To Len Obyčajné Dievča [Hunter Rowland]

1

,,Píp, píp, PÍP!!!" budík zvonil ako o dušu. No aj napriek tomu som sa mu vzpieral. Asi by som mal konečne pochopiť, že keď ideme spať o tretej RÁNO a vstávame o deviatej RÁNO, tak asi nebudem vyspinkaný do ružova. V každom prípade naša Tour pokračuje a fanúšikovia, teda skôr fanúšičky na nás už nedočkavo čakajú. Chalani už tiež s trochou neochoty vstávajú. Asi by som mal aj ja...

Vstanem z postele a idem smerom k toalete. Je tam už pekná rada. ,,Ránko chalani!" pozdravím. ,,Rá-n-ko Hunter," odzdraví sa mi Aaron zívnutím. Ostatní asi zaspali, kým sa opierajú o stenu pri dverách. ,,Kto je dnu?" opýtam sa Aarona, pretože je tu asi jediný, ktorý ma vníma. ,,Cameron," povie. ,,No, tak to bude ešte nadlho..."poviem. ,,A kde je môj brat Brandon?" opýtam sa. ,,Nemám poňatia Hunter..." odpovie mi zas Aaron. Náš apartmán je dosť veľký a pohodlný... Len škoda, že je tu len jedno vécko. Idem robiť niečo užitočnejšie, kým sa uvoľní tá rada pred véckom... Idem teda do kuchyne a nájdem svojho brata... ehm... tak trochu spí prevesený cez linku. Vyzerá to fakt vtipne. Asi by som ho mal zobudiť... Ale najskôr to hodím na Snapchat! Ani ma to moc neprekvapuje. Veci, ktoré sa dejú tu, sú šialené. To bude asi tým, že MY SME ŠIALENÍ! Počas natáčania snapu som ho zobudil. Jeho výraz vyzeral fakt šokovane. ,,Kde to, sakra, som?" vykríkol do vzduchu so štipkou ospalosti. Ja som sa začal smiať. Ten snap je tak podarený! Musím si ho uložiť! ,,Prečo som spal na linke??" pýta sa ma nechápavo. ,,Brácho... Keď to nevieš ani ty sám, tak odkiaľ to mám vedieť ja?" zasmial som sa. Pretrel si oči. ,,No, to je fakt..." 
,,KONEČNE!" ozvú sa všetci v rade. Cameron asi konečne opustil záchod! Skvelé. Najhoršie je za nami.

Na raňajky sa presunieme na prízemie do reštiky, ktorá patrí hotelu. Všetci sme si posadali k stolu s naloženými tanierami. ,,Taliansko je tak krásne..." pomyslel som si. Nesedíme sem ani 10 minút a za oknami reštiky už stojí asi sto fanúšičiek, ktoré na nás kričia, fotia si nás a kamerujú. Ako áno... chápem, že pre nich sme niečo ako raj na Zemi... Chápem to... ale nechápem, prečo tak kričia a odpadávajú a neviem čo... niektoré sú v pohode a niektoré až moc divné... Normálne by ma šupli do kufra auta, uniesli a znásilnili. Len aby som bol len ich. Asi by mali pochopiť, že ja som len jeden a ich je milión. A viac. Neviem, nerátam to. Som známa osobnosť a mám fanúšikov, pochopiteľne. Všetky by so mnou najradšej chceli chodiť. To na tom fakt nemám rád. Sú len pobláznené a nie zamilované. Nevravím, že by som nedokázal chodiť so svojou fanúšičkou, ale ako ju mám mať rád, keď odpadáva z toho aký som "úžasný"? Nikto nie je dokonalý. Každý máme svoje muchy. Dokonca aj JA! Neuveríte... Snáď raz nájdem babu, ktorá nebude odpadávať zo mňa, ale ja z nej!

Zdravím všetkých čitateľov, ktorí dočítali túto debutovú časť novej knihy. Keď sa nudím napadajú ma fakt divné veci, no a dnes ma napadla fanfikcia s Hunterom :D Je to ešte len ako "reklama", pretože píšem ešte druhý príbeh a nechcem písať dva naraz, lebo sa mi to potom všetko mieša dokopy. :D Takže ak sa vám tento príbeh páči a chcete aby som v ňom pokračovala, tak zanechajte vote alebo nejaký "teplý" komentárik :D :D :D Ďakujem a majte sa. :*