Weird? Only UNIQUE!

† Oči mám vyššie. †

,,Oh! Ahoj Maggie." usmiala som sa a Maggie mi úsmev opätovala.

,,Tak čo? Našla si šaty?" povedala milo a ja som si pošuchala rameno.

,,Nooo vieš...nechcem ťa sklamať, aleee...ja šaty nenosím. A navyše tam neboli žiadne pre mňa." poviem a sklopím zrak.

Hmmm...tieto tenisky som mala na sebe celé poobedie? Že som si to nevšimla.

,,Ou! Aaale...čo si potom obliekaš?" povie dosť vyvedená z mieri.

Podám jej tašku s oblečením a dúfam, že ma nepošle kade ľahšie. Na moje prekvapenie sa to nestane. Iba sa usmeje a ja nadvihnem obočie.

,,Takže ty si takýto typ? Chápem. Ja som si myslela, že by si mohla aspoň dnes...no vieš...a ja mám odložené ešte svoje svadobné šaty, ale samozrejme ak nechceš nemusíš. Je to predsa tvoja svadba." povie a milo sa usmeje.

Samozrejme, že nemám rada šaty, ale predsa len nechcem sklamať Maggie a navyše je to svadba...moja.

,,Ale nie...to je vpohode." poviem a idem s ňou do jej domu.

Má to tam celkom útulné a plné Markových spoločných fotiek. Je to milé, ale zároveň smutné. Radšej sa posadím a snažím sa tváriť šťastne.

,,Vieš, myslela som si, že budeš nejaká rozmaznaná slečinka z mesta...presne ako Jasmin, ale teraz viem, že som sa mýlila." povie zatiaľ čo sa prehrabáva v skrini.

O chvíľu vytiahne zo skrine nejaké biele krátke šaty a otočí sa na mňa.

,,I keď...niekedy si nedávaš servítok pred ústa a si nesmierne tvrdohlavá, ale to sa spraví." usmeje sa a podá mi šaty.

Boli to krátke biele šaty bez ramienok a na hrudníku bola mašľa.

Síce som tým nebola nadšená, pretože mi ukáže viac ako chcem, ale čo ja pre ňu nespravím. Zobrala som si ich teda a chcela sa precliecť. Áno...CHCELA.

,,Ehm...kde máte kúpeľňu?" spýtam sa, dúfajúc, že sa nebudem musieť prezliekať v kadibudke.

,,Hah! Máme tu len jednu kúpeľnu a to v našom dome. No čo už, byť alfom a lunou má svoje výhode." zasmeje sa a ukáže na dvere napravo.

Vojdem dnu a ocitnem sa vo vykachličkovanej miestnosti. Bola ladená do tmavej farby. Zhodila som zo seba veci a navliekla sa do šiat. Pozrela som sa do zrkadla a vyvalila oči. Bože, veď to odhaľuje viac akoby som chcela. Ooo...pomoooc. Keď som si ich potiahla dole, aby mi nevidel zadok, tak mi videlo skoro celé psia, a keď som si ich potiahla hore, aby mi nevideli prsia, tak mi skoro trčal zadok. Posledný krát som vydýchla a vyšla von z kúpeľne. Maggie si ma premerala pohľadom a nakoniec sa usmiala.

,,Síce som bola trochu menšia, a tak ti trochu viac odhaľuje prednosti, ale aspoň budeš viac sexy." žmurkla na mňa a ja som bola červená ako hasičské auto.

,,Nooo...podľa mňa odhaľuje viac ako je treba." poviem a ona sa uškrnie.

,,Aspoň bude James ticho." povedala a ja som sa zasmiala.

Po dvoch hodinách

Maggie ma namaľovala. Teda dala mi iba špirálu a linku a to je všetko. A teraz tu sedím v šatách, so závojom na hlave a kyticou v ruke, a snažím sa upokojiť. Maggie mi chcela dať aj topánky na podpätku, ale ja som jej to vyhovorila, a tak som si dala moje biele čipkované tenisky čo som si dnes kúpila.

Ja to nezvládnem! Vonku už čaká celá smečka a ja tu sedím a čakám, že ma niečo zachráni. Ale stále nič neprichádza. Zrazu sa otvoria dvere a tam stojí Mark s úsmevom na tvári. Keď ma uvidel tak sa ešte viac usmial.

,,No čo...pripravená?" povedal s úškrnom na tvári.

,,Nie."

,,Tak to je super a teraz poďme." povie ignorujúc moju odpoveď a vyvedie ma von.

Idem smerom na lúku a mne sa podlamujú kolená. Sakra Dark! Spamätaj sa! Nechápem prečo som tak nervózna. Skrátka poviem áno a mazám preč. Áno presne tak to bude. Upokojím sa a prídeme na začiatok lúky, kde nás už všetci čakajú. Moje rozpustené vlasy mi spadli do tváre, a tak si ich dám za ucho. Posledný krát sa zhloboka nadýchnem a vykročím spolu s Markom vpred. Všetky oči padnú na mňa a na Marka. James sa ma snaží ignorovať, a tak po mne švihne pohľadom, ale keď ma zbadá, tak nahodí divnú grimasu. Väčšinou viem ľudom čítať z tváre, ale toto vážne neviem čo je za pocit. A tak nahodím jeden z mojich úsmevov a vykročím vpred. Dostanem sa až k oltáru a Mark podíde nabok. Chytím Jamesa za ruky. Všimnem si jeho pohľad. Uškrniem sa a nakloním sa k nemu.

,,Oči mám vyššie." vrátim sa naspäť a uškrniem sa.

On sa trochu začervená a potom sa zamračí. Začne sa obrad a ja znervózniem. Robím to pre Marka. Robím to pre Marka. Robím to pre Marka. Opakovala som si stále dookola. Vôbec som nedávala pozor. Prišiel čas na naše sľuby.

„Ja, James Sebastian Lay, syn alfy Marka Laya, si vyberám teba, Darkon Parker, za svoju manželku. Budem rešpektovať všetky tvoje úspechy a zlyhania, budem sa o teba starať v zdraví i v chorobe, živiť ťa a prežijem s tebou všetky obdobia svojho života." odrecitoval James to čo nám napísal kňaz, a potom sa opäť zahľadel kamsi za mňa.

Ja som mu inštinktívne stisla ruky, pretože som mala nervy, ale keď som si uvedomila čo robím okamžite som stisk uvoľnila a snažila sa tváriť, že sa nič nestalo. Dokonca mi teraz bolo úplne jedno, že ma nazval Darkon. Otočila som sa na kňaza a zhlboka sa nadýchla.

„Ja, Dark Parker, si vyberám teba, James Sebastian Lay, za svojho manžela. Budem rešpektovať všetky tvoje úspechy a zlyhania, budem sa o teba starať v zdraví i v chorobe a prežijem s tebou všetky obdobia svojho života." povedala som potichu a zatvorila oči.

Bude to fajn! Robíš to predsa pre Marka. Zachvíľu umrie. Nemôžem mu predsa skaziť posledné chvíle jeho života.

,,A ja v mene svätej Cirkvi potvrdzujem, že ste uzavreli sviatostné manželstvo a požehnávam ho v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje." dopovie kňaz a mi s Jamesom si vymeníme obrúčky.

,,Môžte pobozkať nevestu." povie kňaz a ja vypleštím oči.

James sa zdá rovnako nervózny ako ja. Rýchlo som sa otočila na kňaza a usmiala sa.

,,Na to bude času dosť aj po svadbe." milo sa usmejem a kňaz sa zasmeje.

,,Chápem." povie a odíde.

Oslava sa začne a ja si vydýchnem. Zdá sa, že aj Jamesovi sa uľavilo. Všetci nám zagratuľovali a priniesli dary. Väčšina darov boli buď detské vecičky alebo hračky, kytice a tak podobne. Vždy som sa zamračila. Ty vole! To si myslia, že...hou hou. Teraz mi to došlo!!! Ja mám s Jamesom...noo tak to ani náhodou. Už toto bolo pre mňa moc. Keď nám všetci dogratuľovali, vydýchla dom si.

,,Poď prosím ťa so mnou." povedal zrazu niekto za mnou.