Kyselina,už dosť napitý hovorí:"Mal som otca,ktorý zbieral obrazy. Mal už vyše sto! Jeden deň sa mu strašne jeden obraz zapáčil. Natoľko,že si ho bol prezrieť už dva dni predtím ako ho mali doniesť. Keď už prišiel,poriadne som si ho prezrel. Bola tam krajina a v strede krajiny bola žena. Pokožku mala bledú ako čerstvo napadnutý sneh. Oči modré ako najhlbšie oceányl a vlasy červené ako oheň. Podobala sa my,strašne, na našu susedku. Každú polnoc,keď bol spln sa žena premiestňovala na iné miesto. Keď som jeden deň počul susedku kričať. No to nebol jej hlas,a bolo my to čudné,lebo doma býva sama. Počul som ako sa padla váza a rozbila sa. V tom momente som zišiel dole schodami kde bol ten obraz. Ta žena nebola v tom obraze,ale namiesto nej tam boli črepiny. Ráno som sa išiel pozrieť ku susedke,či je v poriadku. No na dome bol nádpis:
Predané
Že vraj sa niekde odsťahovala,ale nikto nevie kam. Ale ja tomu neverím doteraz. Každú noc počujem niekoho kričať:Pomoc!!!!
Zdá sa my,že to ide z obrazu....
Toto je posledná kapitolka,ďakujem za každé prečítanie a hlasíky. Musím poďakovať najmä: @Sendy177
@HyugaN
Za genialné nápady,a skoro som na toho debila zabudla, Lukášovy Kyselovy,za to,že bol ochotný prijať hlavnú úlohu.Arigato~^^
Chiara^^
ESTÁS LEYENDO
Poviedky (DOKONČENÉ)
De TodoChcete počuť poviedky o šialených úchylákov,vrahov. Poviedky o radosti, smútku? Rozpráva to starý pán,ktorý je trošku šiši. Jeho meno je Lukáš Kyselina.
