Prologue

409 32 12
                                    

(áno, tú obálku na časopis som spravila sama a som na ňu i patrične hrdá! :D)

(áno, tú obálku na časopis som spravila sama a som na ňu i patrične hrdá! :D)

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Január 2016:
The Article


Kto sú naozaj 5 Seconds of Summer?


Takto pred dvomi mesiacmi, v novembri 2015, som vstúpila do kancelárie mojej šéfky Anne Hainesovej a všetko sa zmenilo a myslím si, že už nikdy nič nebude tak, ako predtým. A po pravde? Ani nechcem, aby to bolo tak, ako predtým.

Keď mi Anne prvý krát povedala o jej vízii výročia časopisu WorldToday, v ktorom píšem už niečo cez dva roky, bola som nadšená, priam uchvátená jej originálnou myšlienkou.

Každý jeden žurnalista v časopise dostal jednu celebritu, hudobníka, športovca, jednoducho niekoho, kto bol nejakým spôsobom významný a slávny. Mali sme s nimi stráviť nejaký čas a pozorovať ich život, aby sme potom mohli napísať o nich článok. Ani si neviete predstaviť, ako ma zaskočilo to, koho som dostala. 5 Seconds of Summer alebo 5SOS (ako ich prezývajú fanúšikovia) bola pre mňa absolútne neznáma kapela, nemala som ani poňatia, kto alebo čo to bolo.

Ale už keď som ich prvý krát počula hrať naživo, zamilovala som sa do ich hudby, zamilovala som sa do ich štýlu, do ich otvorenému prístupu k rozličným veciam, do ich skromného vystupovania... A i keď som spočiatku ľutovala, že som nedostala Leonarda DiCapria alebo Johnyho Deppa (uznajte, kto by to nechcel?), už to viac neľutujem.

V tomto článku budem absolútne úprimná a otvorená, nechcem nič zaobaľovať a nič prekrúcať, chcem podať iba pravdivé svedectvo o austrálskej skupine menom 5 Seconds of Summer.

Za ten krátky čas, čo ich poznám, viem o nich viac než väčšina širokej verejnosti, ktorá žije v klame a verí novinárskym kačiciam o chlapcoch. Je ľahké uveriť niečomu, čo vám podstrčia média, ale je ťažké potom presvedčiť všetkých, že to nie je pravda. 

Nikdy predtým, som nestrávila s nejakými svetovými hviezdami toľko času ako s 5SOS a ich život ma, ak mám byť absolútne úprimná, vydesil i uchvátil zároveň. Možno si hovoríte, že mám príliš protichodné pocity. Že neviem, o čom hovorím, ale ja som ich videla každý jeden deň počas týchto dvoch mesiacov.

Nikdy by mi ani len nenapadlo, čím si môže človek v neustálom svetle reflektorov prechádzať, ale potom som to zažila na vlastnej koži. 

Luke Hemmings, Ashton Irwin, Calum Hood a Michael Clifford nie sú tí istí ľudia, za ktorých ich pokladáte.

Žiť a vedieť, že všetci sledujú každý jeden váš hlúpy krok je, prinajmenšom, desivé. Keď spravíte jeden jediný zlý krok, všetci vás zavrhnú a už navždy sa na vás budú pozerať s odsúdením v očiach," hovorí Michael smutne. Žijete v neustálom tlaku spoločnosti a jediný zlý krok vás môže stáť všetko. Pre uspokojenie ľudí môžete spraviť veci, ktoré vás ani len nerobia šťastnými," dodáva Ashton a ostatní ticho prikyvujú.

Všetci štyria v minulosti zažili a neustále pociťujú nenávisť, ktorá je k nim vysielaná najčastejšie prostredníctvom sociálnych sietí. Ako sa s tým vysporadúvajú? „Ťažko," zhodujú sa všetci. "Moja mama sa vedela tak nahnevať, keď videla nenávistné komentáre pod mojimi fotkami," priznáva Calum. Ale časom si na to zvykli ich rodiny, priatelia i oni sami, i keď je to stále ťažké.

„Nenávisť namierená voči nám je niečo, čo ma núti premýšľať nad tým, čo som urobil zle. Núti ma to meniť sa pre potešenie niekoho iného," hovorí Michael a Luke sa pridáva. „Je dôležité si uvedomiť, že na ceste vždy budete stretávať i neprajníkov a jediné, čo je dôležité na konci, je vaše vlastné šťastie."

Pre chlapcov je stále ťažké o týchto veciach hovoriť, je ťažké snažiť sa potešiť každého a preto si uvedomujú, že ak oni sami pociťujú pocit šťastia a spokojnosti, je to to jediné, čo je dôležité.

Ale nechcem, aby to vyznelo, že sláva má len zlé aspekty. Všetci štyria krútia hlavami. „Tak to nie je," zdôrazňuje Ashton s úsmevom. „I keď máme toho niekedy už po krk a prajeme si len zavrieť sa doma, naši fanúšikovia nám vždy pripomenú to, prečo, robíme to, čo robíme. Prečo chodíme na turné, prečo pre nich skladáme a nahrávame novú hudbu. To všetko robíme kvôli nim," hovorí úprimne Calum. 

„Bez nich by sme neboli tam, kde sme dnes," súhlasia všetci štyria a začnú mi rozprávať šialené historky o ich fanúšikov, ktorí si sami hovoria 5SOSFAM. „Sú naozaj ako naša druhá rodina," smeje sa Luke nahlas. „Držia nás pri zemi a pripomínajú nám, odkiaľ sme prišli." 

Napriek sláve sú chlapci z 5SOS neskutočne skromní, až ma to zaráža. Keď im niekto povie, že je ich veľkým fanúšikom a že ich obdivuje, iba skromne sklonia hlavy a začnú rozprávať o tom, že to všetko je iba kvôli ich fanúšikom. Fanúšikovia sú pre nich všetko, ale zároveň zdôrazňujú, že ich naozaj nepozná nikto okrem ich rodiny a blízkych priateľov. 

A chcú, aby to tak zostalo? „Súkromie je niečo, čo je pre nás veľmi dôležité a i keď mám niekedy pocit, že ho strácam, stále existuje a vážim si ho viac než čokoľvek iné," hovorí Michael. „Niekedy sa potrebujete zavrieť doma, ďaleko od všetkej tej drámy a sústrediť sa iba na seba, aby ste ostali normálni," priznáva Ashton. 

I keď môže všetko vyzerať ťažko, stále máme jeden druhého," zdôrazňuje Calum a ostatní sa usmievajú. „Títo chlapci sú ako moji bratia, ktorých som nikdy nemal," smeje sa Michael. Vždy sa na seba môžu spoľahnúť a sú tu jeden pre druhého, nezáleží na tom, čo sa stane.

Plánovali sa niekedy vrátiť k svojmu starému životu a všetko jednoducho zahodiť za hlavu? "Niekedy," prikyvuje Luke. „Aj keď by sme už neboli v kapele, stále by sme boli najlepší priatelia, to som si istý," hovorí Ashton. 

Ja sama som zažila na vlastnej koži, keď vás niekto zhadzuje dole a keď vás niekto nenávidí. Veľa fanúšikov 5SOS nebolo spokojných s tým, že som sa pohybovala v ich prítomnosti. Ich slová boleli, ale nazazlievam im to. Oni sami musia pochopiť, čo tomu druhému robia. Musia sami pochopiť, že to bolí i chlapcov, ich vlastných idolov. 

Svoju prácu s 5SOS hodnotím viac než pozitívne. Viem, že to už viac nie je len vzťah na pracovnej úrovni, sme priatelia a pevne dúfam, že to tak i ostane. 

A čo ma naučila táto skúsenosť? Všetko. 

Že ľudí nemôžme súdiť podľa prvého dojmu, lebo ten je vo veľkej väčšine klamlivý. Veľa ľudí si okolo seba stavia vysoké hradby, len, aby ostatní neobjavili ich pocity a myšlienky. Proste sa boja, že to, čo je za hradbami by mohlo všetkých odstrašiť. Chlapci sami priznávajú, že to robia a málokomu sa naozaj otvoria. Nemajú tak veľa ľudí, ktorým môžu veriť.

Ďalej som sa naučila, že nesmiete uprednostňovať iných pred sebou, lebo jediné, na čom, záleží, ste vy a to ako sa cítite. To ovplyvňuje i všetko ostatné. I ja sama som prehodnotila svoje priority a naučila sa, čo je naozaj dôležité.

A nakoniec? 

To, čo je najdôležitejšie.

Že priateľstvo stojí v pomyselnej hierarchii hodnôt úplne navrchu. Je nedotknuteľné a nezáleží na tom, čo sa stane, pravý priateľ tu pre vás bude vždy. Priateľstvo a láska je základnou hodnotou ľudského života a každý, kto vás odsudzuje za to, že vám na niekom záleží alebo že niekoho milujete, to buď nezažil, alebo vám závidí. 

Ale v konečnom rade, ste to znova len a len a vy, kto rozhoduje o vašom vlastnom osude a to je to, na čom naozaj záleží.


Pre WorldToday, Olivia Keys.
Január 2016.

the great interview // calum hoodDonde viven las historias. Descúbrelo ahora