Sebastián /SK/

•5•

                Je to môj brat! 😦

Dneska sme šli znovu kukať telku. Kukali sme V Zajatí Démonov 2. Vždy keď tam bola strašidelná scéna strčila som si hlavu pod deku a čakala kým skončí.

„Sebastián... Hádaj čo je zajtra?"
"Hmmm...Neviem...Máš niečo?"
Sebastián sa hral ako keby to nevedel no jeho oči vraveli niečo iné.
"Jáj už viem... Máš Narodeniny.„
No konečne to uhádol. Neviem sa dočkať.

Už je večer asi si pôjdem ľahnúť. Spravila som večernú hygienu a sadla som si na posteľ.
"Mhh...Čo to bude dneska?"
Zapla som si wattpad a hľadala nejaký dobrý príbeh. Po 5 minútach hľadania som našla akýsi príbeh. Bol celkom zaujímavý. Zasa nejaká LoveStory.
Od Piatku na Lásku neverím. Vždy je len jedno stranná.

Klop,Klop. Počula som klopanie. Rýchlo som si ľahla mobil som dala pod vankúš a hrala som sa že spím. Sebastián potichu vošiel a sadol si na moju posteľ. Evidentne si myslel že spím podľa tých silných slov.

"Grace, tak veľmi ťa chcem, no nemôžem. Chcel by som ochutnať tvoje pery a celý deň ťa iba obýmať. Viem že ty to ku mne necítiš. Ale ja ťa milujem."
Po tomto jeho monológu ma pobozkal na čelo.

Ó môj bože Sebastián ma miluje? Možno vedel že nespím a chcel ma len rozosmiať. Ajtak sa mi to nezdá. A čo keď prečítal môj denník. Oh to nie nechala som ho v Obývačke.