Volám sa Grace Laurenc. Žijem si kľudný život so Sebastiánom. Sebastián je môj brat. Nevlastný brat. Máme sa veľmi rady. Možno až príliš na to že sme súrodenci.
Keď som prišla domou Sebastián sa na mňa čudne pozeral. Usmieval sa ale z jeho očí bolo cítiť takú neistotu. Bála som sa ho osloviť po tom včerajšku.
Išla som do izby a pobalila som si veci. Chvíľu som sa hrala na mobile a potom som sa išla prezliecť.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Pozrela som sa na mobil a mala som ešte dosť času. Vlastne len 10 minút. Zišla som dole a na moje prekvapenie som tam stretla Sebastiána.
"Grace...Musíme sa porozprávať o tom včerajšku. Boli sme pod vplivom alkoholu. Ale musím ti niečo povedať"
Čakala som čo povie a bola som len ticho.
"Už dlho ťa milujem. Nie tak ako sestru. Cítim k tebe niečo viac. Milujem keď ma obímaš, keď sa ma dotíkaš a aj keď ma bozkávaš."
Po tejto vete som zostala dosť v šoku. Kútikom duše som po ňom strašne túžila. Prišlo mi to však strašne hlúpe a preto som tú myšlienku vždy potlačila naspäť.
Pohladkala som ho po líci a zadívala som sa mu do očí. Zasa boli také nádherné. Také čisté ale zároveň hriešne. Oči brata ale zároveň osoby po ktorej túžim najviac na svete.
Ruky som mu položila okolo jeho krku a pošepkala som mu: "Milujem ťa!„
Znovu som sa zadíval do jeho očí a naše tváre sa nebezpečne začali približovať. Boli sme len milimeter od seba.
"KLOP,KLOP!„ No super Hannah všetko dokazila! Zobrala som si tašku a šla som ku nej. Objali sme sa a sadla som si na miesto spolujazdca. Sakra nemám mobil!
Rýchlo som vybehla z auta a vošla som do domu. V skutočnosti som mobil mala v taške ale nedokázala by som odísť bez jeho bozku.
Hneď ako som ho stretla som sa na ňho znovu vrhla a začali sme sa rýchlo ale nežne bozkávať. Bolo to síce len pár sekúnd. No pre mňa to bola večnosť.
Bez slov som odišla a nasadla som do Hanninho auto. Som zvedavá či sa mi dneska prizná.
