Daisy Rose Violet

XXXVIII

Už sú to týždne,čo som nevidel Daisy. Skončil sa školský rok,pomaly začali prázdniny,no mne to bolo akosi jedno. Bez Daisy nič nemalo zmysel,všetko stratilo zmysel a ja som stratil chuť do života. Bezvýznamné ležanie v posteli,tak zatiaľ vyzerajú moje prázdniny. Neochotne som sa otočil a načiahol ruku za mojim zvoniacim mobilom.
"Prosím?"
"Ethan,kamarát žiješ vôbec?"
Adamov hlas ma trochu prebral,aby som nezabudol už dva týždne chodí s Dianov.
"Zatiaľ ešte žijem,potrebuješ niečo?"
"Idem do posilky,nepridáš sa?"
"Dnes nie."
Skôr ako skúsil namietať,zložil som. Najradšej by som prestal existovať,no pomyslenie na to ako by to zničilo moju mamu,najmä po otcovej smrti mi túto myšlienku rýchlo vyhnalo z hlavy.

"Ethan,Ethan konečne vylez!"
Matka stála vo dverách a nastvane na mňa kričala. Ďalej som sa tváril,že spím. Podišla k oknu a odostrela,popoludnajšie slnko mi takmer vypálilo oči.
"No ták Ethan,mohol by si ju ísť pozrieť a nie sa tu takto zožierať."
Pomaly som si sadol a pozrel na moju matku sediacu na kraji postele.
"Čo ak sa odsťahovali?"
"O tom pochybujem,jej rodičov často stretavam. Choď ju pozrieť,isto bude rada keď ťa uvidí."
Bez ďalších slov a s povzbudivým úsmevon odišla z mojej izby. Možno nie je až tak zlý nápad ísť pozrieť Daisy. Dlhšiu chvíľu mi trvalo vymotať sa z postele,natiahol som na seba čierne šortky a biele tričko s krátkym rukávom. Pri pohľade do zrkadla som sa trochu zľakov,vlasy som mal rozhádzané na všetky strany,tvár bledú takmer ako tričko a vyzeral som príšerne unavene. Dúfam,že sa ma Daisy nezľakne.

Tak tu je prvá kapitola tohto príbehu v nomvom roku. Tajne dúfam,že sa mu bude v tomto roku dariť lepšie ako v minulom,pretože sa občas sama seba pýtam či má tento príbeh budúcnosť. Áno,viem že autori/spisovateľia príšu svoje diela hlavne pre svoje potešenie,vyslobodenie svojich myšlienok a vyjadrenie svojich pocitov,no aj napriek tomu premýšľam nad tým,či ma vôbec zmysel ďalej pokračovať s písaním. Bola by som rada ak by sa tá drobná hŕstka ľudí,ktorá tento príbeh číta vyjadrila,aby som vedela,ako na tom môj príbeh je. Ľuďom,ktorý sa vyjadria som vopred veľmi vdačná za ich názor či už bude pozitívny alebo negatívny.