Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

59. Something Happened

Rose:

Zobudila som sa v posteli zakrytá perinou. Niall tu už nebol čo znamená že už určite vstal a je niekde dole v kuchyni. Pomaly a lenivo som sa presunula po schodoch celkom dole až do kuchyne. Len čo som vošla do kuchyne, na čelo som dostala zamatovými perami bozk a jeho ruky sa obmotali okolo môjho pásu.

,,Dobré ránko !" priblížil svoje čelo k tomu môjmu a uprene mi pozeral do očí. Jeho blonďavé vlásky mu stáli do všetkých strán, a mal rozospaté oči.
Taký je milí a vážení ranný Niall Horan. Ešte komickejší ako za bieleho dňa.

,,Aj tebe." usmiala som sa a zívla som si. Potom som si sadla na stoličku. Hneď na to som sa však aj postavila, a podišla som k pekáču aby som mohla urobiť bruskety [ opečená bageta na sucho :D ]

Zobrala som si do rúk zeleninu a začala som ju ručne umývať. Niall sa v jeden stotine sekundy rozhodol, že to spraví on, no niežeby mi povedal nech si sadnem, ale svojimi rukami ma odtiaľ doslova odohnal.

,,Ja nie som postihnutá." opakujem po stý krát tú istú vetu ktorú dosť často používam keď ma Niall odohnáva od akejkoľvek roboty ktorú vykonávam. Pomaly a neisto som sa presunula oproti Niallovi a vážne som sa mu zahľadela do očí. Pokrčil obočie a čakal čo mu poviem.

,,Vieš.." začala som. ,,Chcem naspäť toho môjho Nialla." dotkla som sa mu pier.

,,Ako to myslíš?" pokrčil obočie a odložil tanier so šalátom naspäť na stôl.

,,Niall." povzdychla som si. ,,Dobre vieš ako to myslím. To že som tehotná neznamená že sa nemôžeme baviť tak ako predtým, že nemôžeme robiť tie veci ktoré nás bavili tak ako pred tým."

,,Rozumiem ti." šepol. ,,Poďme teda tam, kam sa začínalo naše detsvo a láska."

Vedela som presne, na čo myslí. K nám domov na strechu ako za starých čias.

Nasadli sme do auta, zapútali sme sa, a Niall naštartoval auto. Prechádzali sme cez parky, a tiene stromov sa mihotali pred očami. Až na križovatke som svoj zrak upriamila na cestu, a než sa stalo to, čo som nechcela, už som si nepamätala nič.

Len biele steny, krik, nadávky a hnedé vlasy.

,,Hnedé vlasy?" prudko som sa posadila na bielu posteľ a vnímala som okolie. Biele steny, obrazy, stolík... A na dverách číslo 102. Postavila som sa s predtuchami, že sa stalo niečo zlé.. Niečo zlé, no vôbec si na nič nepamätám.. Nevidím pri sebe ani Nialla čo ma znervózňuje, no znervózňuje ma aj to, že všetko tu je biele a pach je taký, zvláštny akoby som ho už poznala len ho neviem prirovnať ... Už viem je to.. Nemocničný pach.

Rozhliadla som sa a bolo to to, čoho som sa dosť obávala. Nemocnica. Napadli ma tie najstrašnejšie scenáre, no spamätala som sa a šla som k dverám. Nič ma nebolí čo je celkom pozitívum, akurát že mám na zápästí obväz a na kolene niečo podobné sadre. Prudko som otvorila dvere a narazila som do jedného človeka. Zas tie hnedé vlasy.. mám pocit akoby som ich už videla...

,,Rose preboha!" rozkričal sa a ťahal ma späť do izby. ,,Nesmieš vstávať! Ľahni si do postele." starostlivo ma chytil. ,,Zavolám doktora." rozbehol sa no zastavila som ho.

,,Neopováž sa nikam odísť skôr, ako mi vysvetlíš čo sa stalo!" zvýšila som hlas. Harry sa zastavil a pomaly sa ku mne presunul. Povzdychol si, a pretrel si čelo. Zostal ticho.

,,Harry.." precedila som medzi zuby. ,,Ihneď!"

,,Upokoj sa." jemným hlasom a dotykom na mojom pleci sa snažil odradiť moju pozornosť od mojej zvedavosti ? Alebo strachu čo sa stalo ? Mám právo to vedieť !

,,Mám právo to vedieť !" zakričala som. Rozhodla som sa veľmi narýchlo, čo robím len vo výnimočných situáciách a najradšej by som teraz Harrymu vyškriabala oči za to že predo mnou neustále niečo tají . Odsotila som Harryho, a bežala som ku dverám. Onedlho však Harry bežal za mnou a násilne ma chytil a odvliekol späť na izbu.

,,Dobre poviem ti to!" zakričal keď som sa pokúšala znovu o útek a keď ma násilne schytil za pás, zaryla som mu nechty do kože. Povolila som, a zrýchlene som dýchala. Posadila som sa na posteľ, a nervózne som sa škrabala na lakti.

,,Ty a Niall.." začal.

,,Ja a Niall ?" zopakovala som nervózne.

,,Stalo sa to čo sa stať nemalo." šepol.

,,Moje dieťa.." šepla som. ,,Kde je Niall ?" otočila som sa so slzami v očiach na Harryho.

___________________________

Ja neviem čo viac vyjadriť k minulému oznamu.. Netušila som akú úžasnú mám podporu od VÁS !
Myslela som že príbeh ukončím ale vy ! Vy ste tam dali zaokrúhlene 90 komentárov !!!!! Omg! Ja som neskutočne šťastná neviem čo povedať všetkým čo to tu čítajú ..
STRAŠNE MOC VÁM ĎAKUJEM!
Za všetko ! Za komentáre, podporu ! :')
Ja som stratila slov! Vážne !
Neskutočnú podporu k tomu oznamu! A je zbytočné sa ospravedlňovať aj tak sa to už nedá vrátiť, nemôžem po vás chcieť aby ste aj po tom všetkom čítali tento príbeh.. PREPÁČTE ! Mi za to ,,pridávanie" častí..
Xx N Xx :''(