Milujem Ťa, Ty trdlo

33 ♡

Prajem príjemné čítanie 😃

„Bia, už sme o chvíľku tu." zacítila som jemné drgnutie.

Pomaly som otvorila oči. Najskôr ľavé, potom pravé. Poobzerala som sa okolo seba, a až vtedy mi došlo kde som. Sedela som vo vlaku a mala som namierené do Popradu.

Áno, idem za Patrikom. Prehováranie rodičov ma stálo síce veľa síl. Celý večer stredy a celý štvrtok. Nakoniec mi mamina dala do ruky vo štvrtok večer dva lístky do Popradu. Samozrejme aj spiatočné.
A tak sme v piatok ráno nastúpili s Rišom do vlaku, ktorý smeroval do Popradu.

Už sme pomaly tu. Zadívala som sa von oknom. Zas ma nadchli tie krásne Tatry. Zasnežené končiare boli ešte zahalené v hmle. Proste krása.

Odložila som si mobil do vaku. Ešte som si obliekla miniku a vestu. Je už síce 8. apríl, ale v Poprade je dosť hladno.

Poprad - Tatry. Padol mi zrak na veľkú ceduľu pribitú na zástavke. Rišo sa začal pomaly stavať. Vzala som si vak a skontrolovala či som nezabudla žiadne veci. Nie. Pomaly som sa vybrala ku dverám. Vlak začal pomaly brzdiť. Výpravca nám otvoril dvere, a my sme vystúpili.

Keď som stála nohami pevne na zemy, nadýhla som sa popradského vzduchu. Krása. Tatranský vzduch.

🔵🔵🔵

„Jéj. Ahoj Bianka. Ahoj Riško." Privítala nás s otvorenou náručou babka.

„Ahoj babi."

„Riško ako si mi vyrástol. A dievča už máš?" Vypytovala sa babka tie typické otázky.

Rišo jej s radosťou odpovedal na všetky otázky.

„No vy musí byť určite hladný." Skonštatovala babka.

Rýchlo sme sa sadli za stôl, kde už boli prestreté taniere. Babka nám nabrala každému za plný tanier bryndzovej polievky a žemľovky.

„Ďakujem. Bolo to výborné." Povedala som babke, keď mi núkala tretí tanier žemľovky.

Postavila som sa od stola a mierila som rovno do svojej prechodnej izby. Tam som sa zvalila na posteľ, a začala som rozmýšľať.

Neverím, že som znova v Poprade. Síce pri dosť blbej príležitosti. Najradšej by som videla Patrika s jeho krásnym úsmevom niekde von. Nie v nemocnici. Budem vďačná ak ho budem vôbec vidieť. Ten mesiac čo som ho nevidela, mi dosť chýbal. Ale teraz som tu, pár kilometrov od neho a mám príležitosť sa s ním videť.

„Cink." prerušila moje dumanie správan.

Teta Lenka: Ahoj Bia. Idem pozrieť Paťka. Ak si už v Poprade, príď o 15 minút ku nám. Vezmem ťa so sebou. L.

Rýchlo som jej odpísala správu, že prídem. Vbehla som do kúpeľne kde som si umyla zuby a prečesala sa. Z izby som ešte vzala mikinu a bežala som sa obuť.

Babke ani Rišovi som nič nevravela. Jednoducho som sa obula a odišla z domu.

„Jé. Ahoj Bia. Sadaj do auta ideme." Povedala teta Lenka.

Spravil som tak ako mi kázala. Sadla som si dozadu do auta. Pripútala sa pásom a čakala.

Po pár minútach nasadla do auta teta Lenka. Naštartovala auto a mohli sme ísť.

Cesta prebehla pomerne v tichu. Teta sa sústredila na šoférovanie, a ja som sa pozerala von oknom.

Mňa tie Tatry stále fascinujú. Nedokážem sa vynadívať na tú krásu. Tam je kus snehu, tam zas nie.