Zmena mi otvorila oči √

10.kapitola

Cítila som faloš.

Nechápem tomu. Prečo tam bola faloš? Nemal byť ten bozk úprimný? Veď sme ho chceli obaja či? Musela som sa odtiahnuť kvôli nedostatku kyslíka.

"Bolo to krásne," znovu ma pohladil po líci a usmial sa. Pozrela som sa mu rovno do očí. Videla som v nich jemnosť, šťastie a... Lásku som v ich nevidela. Prečo? Ten pohľad, ktorým sa na mňa pozeral vôbec nebol zaľúbený. Nechala som všetky myšlienky plávať a usmiala som sa na neho.

"Budem musieť ísť. Vidíme sa kráska," povedal a pinkol mi po nose. A už ho nebolo. Nechápala som tomu. Dnes mi už nič nedáva zmysel. Pobrala som sa domov.

SEBASTIÁN

Yes! Pobozkal som ju! Ona chúďa ešte ani nevie, ako veľmi sa zamotáva do mojej pavučiny. Práve kráčam k môjmu bratovi.

"Servus," pozdravil som ho a on ma pustil dnu.

"Máš niečo nove?" spýta sa ma so zdvihnutým obočím.

"Hej. Prvý bod som splnil. Takže som ťa prišiel informovať, že všetko pokračuje podľa plánu," oznámil som mu.

"Tak sa mi to páči. Vedel som, že sa dá na teba spoľahnúť," pochválil ma.

ANETA

Prišla som domov. Pozrela som sa do obývačky kde sedel Tomáš a Adam. Pozerali nejaký film. Prisadla som si k ním a snažila sa zapozerať do filmu.

"Kde si bola? Bál som sa o teba," povedal starostlivo braček. Ja som prekrútila očami, no odpovedala som mu.

"Bola som v parku. Trošku sa prejsť," viacej som mu nevenovala pozornosť.

"O týždeň tu bude party. Takže sa na to priprav," upozornil ma Tomáš. Ja som len nemo prikývla. Konečne nejaká párty. Kedysi som chodila po každej jednej prehliadke na After párty. Bolo to super. Všetci sme si rozumeli keďže sme sa všetci zaujímali o módu. Každí poznal každého. Bolo to... niečo čo už nezažijem. Je to minulosť. Minulosť, na ktorú si spomeniem tak miestami bolí. No ja žijem v prítomnosti. Momentálne sa tvárim, že pozerám film. Film tak veľmi vzdialený od reality. Viečka mi oťažievali. Zaspávam...

ADAM

Akurát všetci traja pozeráme film. Teda pozeráme... Ja sa napchávam pukancami a Anet je myšlienkami úplne vedľa. Jediný Tomáš to naozaj pozerá. Zaujímalo ma kde je Sebastián. Odišiel niekde von. Dobre spravil. Nemal som na neho náladu. Ani neviem prečo.

"Idem si zabehať ideš so mnou?"spýta sa ma Tomáš. Rád by som šiel, ale som lenivý. Navyše je desať hodín večer. Čudujem sa, že jemu sa chce.

"Nie," odpoviem. On sa obuje a odíde.

Už sa skončil film a ja som sa rozhodol ísť. Čudujem sa, že Aneta tu ešte sedí. Pozriem sa na ňu. Veď ona spí. Povzdychol som si a zobral som ju. Možno som sviňa, ale sám veľmi dobre viem, ako by sa ráno zobudila. Celá dolamaná. Je ľahká ako pierko. Položil som ju na posteľ a odišiel som si spravil som si večernú hygienu. Kde sú chalani? Očividne sú v nejakom bare. Išiel som ešte za Anet ju pozakrývať. Pozeral som sa na ňu. Vidno, že bola modelka. Je celkom pekná, ale navždy ostane dievča, ktorému budem robiť zle. Už to tak bude. Už som bol na odchode keď som niečo započul.

"Sebastián, aj ja teba ľúbim..." hovorila zo sna Aneta.

V tú ranu sa vo mne niečo zlomilo...

Ahojky :D

Dnes som pridala kapitolu, kde máte viacero pohľadov, tak dúfam, že sa páčila :)

Ešte by som Vás chcela poprosiť, ak by ste náhodou mali chvíľku voľného času, mrknite sa na moju SHORT STORY. Nájdete ju na mojom profile pod názvom Možno...

Vopred ďakujem za každé zhliadnutie, vote či komentík.

Sorry za chyby. :)

Lenčiča