Viac ako ČLOVEK

20.kapitola

Ahojte! Tak tu je konečne po tom všetkom chaose okolo tohto príbehu nová časť :3 Už sa veľmi teším na váš názor k pokračovaniu,no tak vám prajem príjemné čítanie ;)

"Nie! Určite nikam nepôjdem!"
"To nebol návrh,večer zavolám tvojmu otcovi,aby po teba zajtra prišiel."
Nahnevane vstala,dlaňami udrela o stôl,v očiach ju zaštípali slzy,no snažila sa ich udržať. Matildina kamenná tvár bola nepríjemná.
"Nikam nepôjdem,chcem ostať tu!"
Matilda sa postavila,prístny pohľad,ktorý jej tvár naháňal zimomriavky.
"Dohovorila som."
"Nie,teraz ma počúvaj! Neodídem odtiaľto a vám sa nepodarí prehovoriť ma,je mi jedno,čo si o tom myslíš. Ostanem tu!"
"Alia prestaň,nie je to tu pre teba bezpečné! Choď sa zbaliť,zajtra odchádzaš!"
"Nikam nejdem!"
"Nehádaj sa so mnou,niekoľko krá si predsa mohla umrieť a o tom ako si sa prezradila ani nehovorím! Zajtra odídeš,bude to pre teba lepšie!"
Matilda bola na odchode,no Alia ju nenechala len tak odísť,nenechá sa odtiaľ len tak vyhodiť.
"Ako môžeš vedieť,čo je pre mňa najlepšie,uvedomuješ si ako strašne mi chceš ublížiť? Áno,mohla som byť teraz už dávno mŕtva,no nemyslíš že ak by som chcela odísť stojím ešte tu?! Zostala som,áno zostala a vieš prečo? Kvôli človeku,za ktorého by som dala aj život,kvôli Maxovi."
Tvárou Aliinej tety sa niečo mihlo niečo,čo ju donútilo posadiť sa. Aliin pohľad upútal tieň,ktorý stál na schodoch. Bol to Max,pohľad presmerovala na Matildinu tvár.
"Nenúť ma odísť."
"Zajtra odchádzaš!"
Aliin hnev vystriedalo sklamanie a smútok,po tvári sa jej rozliali slzy. Rozbehla sa ku dverám,z celej sily nimi tresla a bežala do lesa. Dúfala,že ju nebude nútiť odísť,no Matilda je zrejme rovnako tvrdohlavá ako Aliiný rodičia. Myslí si,že chce pre ňu to najlepšie,ale vôbec si neuvedomuje ako veľmi jej má v pláne ublížiť.

Ani sa nenazdala a bola pri jazere,odraz na hladine jej pripomenul,že má stále modrú pokožku a biele vlasy. Úplne na to zabudla,nervózne sa poobzerala okolo. Našťastie tám nikto nebol,končekmi prstov pohladila ligotajúcu sa hladinu jazera. Bez váhania sa vrhla do vody,nechala svoje telo klesnúť na dno. Zatvorila oči a vnímala len prúdenie vody. Ležala na dne tak dlho,až sa hladina úplne upokojila,pomaly otvorila oči. Odrazila sa a doplávala pod mólo,opatrne sa vynorila. Slnko sa strácalo za stromami,doplávala k brehu. Z oblečenia jej kvapkala voda,ktorá za ňou zanechávala mokrú stopu. Spoza stromov sa začala vynárať budova farmi,nechce odtiaľto odísť. Má tu všetko po čom túži,stajne plné koní,Kristínu,jazero a hlavne je tu Max. Musia újsť! Áno,újdu spolu niekam preč!

Na lavičke pri dverách sedela zhrbená postava,ktorá ukrývala svoju tvár v dlaniach. Alia hneď vedela kto to je. Spravila krok vpred,no niečo sa stalo,zahmlilo sa jej pred očami. Zatackala sa,rameno jej vrazilo do stromu,potriasla hlavou. Zhlboka sa nadýchla,jej oči zaostrili a konečne nabrala kontrolu nad svojim telom. Pretrela si tvár,celé telo sa jej ešte trochu chvelo,no dokázala pevne stáť. Pomalým krokom dokráčala k lavičke,na ktorej sedel Max,ten ako by tušil,že prichádza a zdvihol hlavu. V jeho temných očiach bolo niečo,niečo zvláštne čo ju veľmi znepokojovalo.

"Mám niečo na tvári?"

S úsmevom na tvári ju chytil za zápästia a ona si vtedy všimla,že jej zápästia konečne nabrali tú správnu  porcelánovú farbu. Spokojne sa usadila vedľa Maxa.

"Naozaj musíš odísť?"

"Odídeme spolu."

Malý moment mala pocit,že bude namietať alebo mu to bude musieť vysvetliť,no on to hneď pochopil.

"Mama vlastní chatu dosť ďaleko odtiaľto."

Spokojná,že mu to nemusí vysvetľovať a prehovárať ho,si vydýchla. Obaja sa strhli na zavŕzganie dverí. Matilda vyšla von,venovala im obom letmý pohľad a zamierila do stajní. Potichu vošli dnu,aby nezobudili Kristínu spiacu v obývačke. Alia sa prezliekla,zbalila si zopár vecí,do vrecka na nohaviciach vhodila posledné vreckové a podišla k Maxovi. Ten si pozorne prezeral jej tvár.

"Si si istý,že to chceš spraviť?"

"Ty si si istá?"

"Nemám inú možnosť."

Chytila ho za obe ruky,bez mihnutia oka jej hľadel do veľkých zelených očí. Prikývol a obaja pomaly zišli po schodoch,Matilda akurát zabuchla dvere na svojej izbe. Rýchlo vybehli von,Max naštartoval auto a o pár sekúnd boli preč z farmy.

Sledovala pouličné lampy mihajúce sa za oknom,už niet cesty späť.

Tak čo,myslíte si,že sa Alia rozhodla správne alebo to bude mať veľmi zlé následky? Som rada,že som po veľmi dlhom čase a najme po tom chaose,ktorý som spomínala na začiatku tejto kapitoly,pridala konečne niečo nové.