˙Dangerous couple˙

VIII.

Sedeli sme v nejakej spoločenskej miestnosti, zaberajúc tri dlhé sedačky. Dávali sme dokopy všetko, čo sme o Jae-ovi vedeli.

Začalo to jeho vyhodením. Keďže som mala len osem, povedali mi, že je to kvôli spolupráci s konkurenčnou firmou. Keď si to však 'preložíme ', ide zrejme o to, že bol v spojenectve s iným gangom, s ktorým sme mali nezhody a donášal im, čím nás znevýdohňoval. Avšak zrejme bude pravda,že bol rodinným priateľom, pretože niekoho iného, by v takejto situácií zneškodnili. Jeho však prepustili a odvety, o ňom nikto nič nevedel. Zrejme bol v ústraní a vymýšľal plán, ako sa pomstiť. To vyústilo v tú nehodu, pri ktorej sa mu podarilo zabiť mojich rodičov, no nie mňa. Chudáčik, musel byť riadne naštvaný, aký nemožný je. Vrátil sa do gangu a predstieral, že ho o to moji rodičia požiadali, keby sa niečo také stalo. Nikto z gangu nevedel, že to bol Jae, kto to všetko zavinil, no určite to aspoň tušili. Keďže už tak, bol podozrivý, a mňa už mali v hlavnej nemocnici gangu, nemohol urobiť to, čo chcel. Zadusiť ma vankúšom na ktorom som ležala v kóme predpokladám. Každému nahovoril moju smrť, až na doktorov v nemocnici. Celé nasledujúce tri roky, čiže až doteraz, sa mu podarilo ukrývať identitu nového 'vodcu ' , čiže seba. Preto ho nevedeli nájsť. Potom sa dostávame k tomu, čo už poznáme. Klamstvá, intrigy, vraždy a ďalšie klamstvá.

"Tak." tleskol Tae rukami," Prišli sme k záveru, ktorý znie? ".
"Jae-ho treba zabiť." povedala som bez akéhokoľvek náznaku citov.
Všetci kývli na znak súhlasu.
"No dobre. Tak poďm..." začala som sa dvíhať, no Tae má hneď stiahol späť na sedačku.
"Dávam tomu ešte minimálne 10 dní. Zatiaľ si všetko premyslíme a zosmolíme nejaký plán. Máme aj výhodu vďaka tomu, že sa Mee nevrátila, takže si určite myslí, že je mŕtva, ako to aj chcel. " prehovoril Tae na všetkých. "Čo? Prečo 10 dní? Načo sa tak zdržiavať? Zdvihnite tie lenivé zadky a poďme." hneď som protestovala. "Mee, to nieje o našich lenivých zadkoch, ale o tvojom postrelenom boku." upresnil mi. "Ale veď som v pohode. To je nič. Tak poďm..." nenechal ma dohovoriť a opäť mi to zatrhol. "Len ráno som ti musel opäť zašívať ranu, tak seď a buď tíško."
"Vážne sa máme zdržiavať kvôli nej?" ozval sa podráždene Jimin. Všetci ho hneď zpražili pohľadom, tak toho radšej nechal a len po mne hodil hnusný pohľad. Vyplazila som naňho jazyk a škodoradostne sa usmiala. Za to som si však zaslúžila menší pohlavok od Taeho.
"Dobre teda, má niekto už nejaký nápad? Alebo to necháme na nadchádzajúce dni?" opýtal sa.
"Ja mám." prihlásila som sa. Všetci na mňa otočili pohľad a čakali, čo zo mňa opäť vyletí.
"No... Proste sa teraz dvihneme a nasmerujeme si to do Jae-ho kancelárie. Slušne zaklopeme, neslušne vletíme dnu a je*neme mu guľku do hlavy. Telíčko odpraceme na nejakú skládku a už sa len v pohode vyvalíme niekde na gauč s pizzou v ruke.
Tak, teraz počkajte.. Idem sa prezliecť." začala som sa dvíhať no opäť ma Tae stiahol dole.
"Fajn, má niekto iný návrh? Niekto normálny?" pozrel na chalanov.
"Prečo nie? Síce ju nemám rád no musím s jej návrhom súhlasiť." ozval sa Jimin. "Ďakujem." pokynula som k nemu hlavou, na znak vďaku, že je tu jediný rozumný .
"Okej, necháme to na potom." rozhodol Tae. Nechápem čo také sa mu na mojom pláne nepáčilo.
"A ty poď. Musíš sa prezliecť." otočil sa na mňa Tae. Až teraz mi došlo, že tu sedím stále v mokrých veciach zabalená v deke. Postavili sme sa a mierili si to von z izby no Jungkook sa musel ozvať. "Prosím ťa Tae, ukáž jej to tu aby som ju už našiel stratenú v niekoho izbe." Na to sa všetci rozosmiali. "Ticho tam Kookie!" krikla som mu keď sme vyšli z dverí.

"Aký Kookie?" zasmial sa Tae. "Prezývka." mykla som plecami. "Tak jeho voláš že Kookie a mňa trdlo. Tsss..." zákrútil hlavou. "Nebodaj sa ti to nepáči?" pozrela som naň a zastala.
Zas. Ten intenzívny pohľad jeho očí. Myslím, že to podobne, zvláštne cíti aj on pretože odvrátil pohľad a rýchlo vykročil do jeho izby. "Nie, v pohode." bolo jediné čo povedal.
Radšej som si toho nevšímala a vykročila za ním.

Tae? " oslovila som ho za účelom opýtať sa otázku, na ktorú odpoveď som vážne chcela vedieť .
"No?" pozrel na mňa. "Kde sú tvoji rodičia?" opýtala som svoju otázku.
Najprv na mňa prekvapene pozrel, no prekvapenie nahradil smútok a rozrušenie. "Nechaj to tak Mee prosím. Niektoré veci by si nemala vedieť." opäť odvrátil pohľad. Čo? Ako to myslí? "Tae. Povedz mi to. No tak. Veď nemáš dôvod mi to nepovedať, nie?" zamračila som sa. "Aaach. Proste sú mŕtvy. Stačí?!" v jeho očiach sa odrazila bolesť. "Prepáč. Ja, nechcela som. Prosím povieš mi čo sa stalo?" rozprávala som jemnejším tónom. "Mee, toto ti nemôžem povedať. Prepáč, ale ja vážne nemôžem." zrak upieral na podlahu. "Tae prosím. Chcem to vedieť. Čo sa stalo? Je niekto za tým? Vyzvedala som." Mee, ja vážne nemôž..." "Tae prosím!" prerušila som ho naliehavo.
"Keď sa vracali z nejakého stretnutia, tvoj gang na nich poslal toho 'známeho' zabijaka." stíchol a ja som videla ako sa mu lesknú oči. "To som však ešte nevedel, že tým zabijakom si TY." dokončil s neposlušnou slzou na líci. Č-čo? Ni- nie.. To nieje prav...
Vtedy!... Jae mi prikázal opäť niekoho zabiť. Nevedela som o koho ide, len, že je to dôležité. Boli v aute. Nevidela som ich. A ja.. spravila som čo mi prikázal.

Prepukla u mňa menšia hystéria. Slzy mi stekali po tvári a ja som stále nemohla uveriť,čo som to spravila.
"Nie.. Nie.. Nie.. Nie!" opakovala som si stále a cúvala k stene. Narazila som do nej chrbtom a zviezla sa k zemi. Kolená som si pritiahla k hrudi a nohy objala.
"Mee, prosím neplač." hneď ma objal Tae. "Prosím. Nechcem ťa vidieť plakať. Už nie... Neobviňuj sa. Áno? Ja to nerobím. Nemôžes za to. Nič si si nepamätala. Nevedela si o koho ide. Prikázal ti to."
"To ale nič nemení na tom, že som to bola JA, kto ich zabil." zvlykla som.

__________________________________