Just can't let her go

4. časť

Otočila som sa čelom k nemu a cítila som jeho priblížujúsi sa teplý dych na môj krk. "Niall nerob," potichu som povedala a jemne ho do seba odtiahla. Ostal sa na mňa len neveriacky pozerať. " Nemožem. Teda... nemôžeme!! Všetko by sa zmenilo. Toto už zašlo priďaleko. Nemali sme radšej robiť nič!" začala som sa pomaly obliekať. "ale... ja som myslel , že sme najlepší kamaráti. " " To sme. Ale nemôžem sa s tebou vyspať a zajtra ísť s tebou na kasting akoby sa nič nestalo." " Doteraz to tak bolo..." "... čo tak bolo? V živote sme spolu nič sexuálne nemali! Tak nehovor.!" "Nezvyšuj na mňa hlas. Len som myslel , že to chceš tiež..." "Chcela som.... Len niekto tu musí myslieť dopredu a byť rozumný!" "Nechcel som sa hádať..." "... veď ani ja..." "... neskáč mi do reči prosim...!" "... prepáč" "A zas..." "... nevedela som , že si ešte neskončil." "... ách toto nemá význam. prídem o 15 minút. možno už vychladneš" -to hovorí ten pravý - pomyslela som si. Bože prečo?! PRečo práve tento večer? To si si lepšie nečasavoanie ani vybrať nemohol. 

*Pohľad Nialla*

-takto som to nechcel. Nie celé je to moja chyba. Keď sa jej chce ospravedlniť tak sa to ešte viac vyostrí. Nemôžem to tak nechať. Už ide. -  Nina sa pomaly približovala , bola stále bližšie. Natiahol som ruky a objal ju. "Prepáč. Ja... ja som to tak nemyslel. Nechcel som , aby sa to takto skončilo. Je to moja chyba. Prepáč." pritiahol som si ju k sebe bližšie a počul som jej jemný hlások : "Niall. ja som ti nemala povedať to čo som povedala. Prepáč." Stáli sme tak dosť dlhú chvílu až kým sme nepočuli strašný rachot. "NIALL!!!!! to je atentát! rýchlo preč!!!!" "Nie Nina... Kľud... To sú len zvony a ohňostroj, je polnoc." strašne som sa smial. až tak, že som nevládal povedať jendu súvislú vetu. Nina sa ku mne po pár minútach pridala. °° zapli sme si telku a pozreli si nejaký film. Obaja sme však zaspali na gauči. °° "Niall. miláčik. Musíme ísť. Dnes je tvoj velký deň." počul som tichý , nežný hlas mojej mamy. Hodnú chvíľu mi trvalo, kým som si uvedol čo za veľký deň to je. Musím zobudiť Ninu. "Koľko je hodín Niall preboha, že ma budíš?!" "Sú 4 hodiny. Musíme sa nachystať a príjsť medzi prvými." "to už dnes? Dobre idem" keď sme sa všetci boli pripravení nasadli sme do auta. Cesta nebola dlhá no pocity v mojom bruchu boli neopísateľné. Stres, adrenalín, štastie , radosť - to všetko naraz som prežíval. chcel som to už mať za sebou. Keď som uvidel tú masu ľudí a všade plagáty "X-FACTOR" skoro som odpadol. "Nina ja tam nemôžem isť." "ale možeš! musíš! to zvládneš. neboj sa" Keď už som bol na rade dostal som svoje číslo. Teraz už len čakať. Nechcem tu byť. čo ak sa strápnim. a budú ma potom púšťať v telke a celý svet sa bude na mne smiať?!.. nie nie. chcem ísť preč. Po dlhej chvíli zavolali mňa a pár ďalších , aby sme sa išli pripraviť do zákuliasia. Srdce mi bilo až v krku. "Niall to zvládneš. Si úžastný spevák " "Všetci ti budú tlieskať a stát. Neboj sa" "musíš si to užiť" " to dáš veď si môj brat" Všetci ma podporovali. Bol som im veľmi vďačný, neviem čo by som robil bez nich. Už som sa začal trochu uvoľňovať až kým som nepočul " Niall Horan s čišslom 232677, prosím pripravte sa. Ste na rade." a je to tu....