The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola TRETIA

. : S K Y L E R : .

Jej výraz pri vstupe do jedálne nemohol zračiť nič viac ako zúfalstvo. Očividne si to zopár osôb všimlo...

Kastról. Z akého dôvodu ho tak volali? Z jednoduchého... Bol to kuchár. A v rámci Skyler veľmi všímavý kuchár.

Zatiaľ čo sa väčšina mužského osadenstva tlačila zgrcnutou zemiakovou kašou a kusom mäsa obaleného v strúhanke, Skyler sediacej za stolom spoločne s Newtom a dvojicou neznámych Flekárov - na to oslovenie si ešte musela zvykať - priplával pod nos drevený tanier s rajčinami, vlašským šalátom, kukuricou, restovanými zemiakmi a plátkom ešte horúceho mäsa. Lačne na kôpku jedla zažmurkala a s rozžiarenou tvárou vzhliadla k dobre stavanému tmavému chlapíkovi.

Kastról bol istotne najpozitívnejšie naladeným obyvateľom celého Fleku. Nebol príliš vysoký, skoro ako Skyler, len s kratšími tmavými vlasmi, tmavšou pleťou a plnšími rysmi. Okrem obyčajného oblečenia Flekárov mal na sebe formálne uviazanú zásteru zo zvieracej kože a kuchársku čiapku z rovnakého materiálu.

Skyler sa nemusela dlho nútiť, aby bola schopná mu venovať nadšený, no hlavne vďačný úsmev. ,,Ďakujem."

,,Zamálo," Kastról mávol rukou a zaprel sa päsťami do bokov. ,,Prvý deň je otras, čo? To je tu normálne, i keď vedel by som si predstaviť, že v tvojom prípade to musí byť o dosť ťažšie. Dievča... To tu veru ešte nebolo."

Skyler sa zamračila. Skvelé. Nielen, že tu bola jediným dievčaťom, ale aj historicky prvým. Zaujímalo ju, čo ďalšie sa Newt pokúsi zakryť pod pokrývku práce, informácií a ďalších zbytočností, ktoré mu z dákeho dôvodu prídu dôležitejšie, než jej príchod a jeho pointa. Od toho totiž nezapočula nič dôležitejšie, ako jej meno.

Newt si hlasno odkašľal. ,,Hej, Kastról! Nehorí ti niečo?" nadvihol naňho spýtavo obočie. Kastról mal v tvári zopár sekúnd nechápavý pohľad, akoby ním chcel povedať: ,Mne aby sa niečo pripálilo? Nemožné!', no napokon zrejme pochopil. Schytil sa za čiapku, rýchlo prikývol a so slovami ,Hneď som späť!' odbehol smerom k čomusi, čo malo zrejme symbolizovať barový pult. Skyler sa do Newta zabodla pohľadom.

,,To tu ešte nebolo...?" zacitovala Kastróla s otáznikmi v očiach. ,,Čo k tomu mieniš dodať?" zavrčala.

Newt prehltol jedno sústo, dlaňou si zotrel strúhanku, ktorá mu zostala v kútiku úst a ľahostajne mykol plecami. ,,Si prvé dievča Fleku. Gratulujem. Prehrala si ruletu života... To si chcela počuť?"

Skyler zaťala zuby a kovovým príborom nabodla kus kukurice. ,,Ako je to vôbec možné?" Odpustila si zvyšné chaotické otázky ohľadom gigantických stien, tvorcov a princípu Fleku. Venovala sa len téme, ktorá sa jej aktuálne ponúkala. Ak by tak nespravila, zrejme by sa už dávno zbláznila.

Jej blonďatý oprotisediaci tentokrát mykol len jedným plecom. ,,Ak na to prídeš, kľudne mi to príď oznámiť."

Skyler si vložila sústo do úst. Bola už tak hladná, že len čo sa jej vychladnutá kukurica dotkla jazyka, všetky zmysly v jej tele sa zaostrili práve na jej sladkastú chuť. Pri tak príjemnom pocite ju opustilo nutkanie vstať a presadnúť si ku komukoľvek, kto premlčal viac ako dve minúty po sebe.

,,Flek nefunguje na nejakom dobrovoľnom princípe sebaobetovania, vieš? My sme si nezvolili život v pasci. Nevolíme si nič. Za všetko, čo sa na tomto mieste udeje, za osoby, ktoré sa tu objavia, za osoby, ktoré tu zmiznú..." Pri poslednom slove sa mu zablyslo v očiach. ,,Za to všetko môžu tvorcovia."

Skyler sa zastavila v polovici krájania plátku mäsa. Tvorcovia. Prečo sa jej to slovo formovalo v mysli ešte skôr, ako ho Newt vyslovil? Počula o nich hovoriť Albyho, keď viedol s Newtom svoju ostrú výmenu názorov, no nepripisovala im veľký význam.