˙Dangerous couple˙

X.

Keď som prišla do izby bolo už niečo po dvanástej. Tae už spal na svojej pólke posteli. Potichu som prešla k nemu a sadla si na kraj postele. Vyzeral tak rozkošne a nevinne. Hlavu mal zaborenú do vankúša a jemne odfukoval. Pohľadom som blúdila po jeho tvári. Od vlasov, ktoré mu padali do jednej strany, cez zatvorené oči, nos, až po jeho pery. Tak úžasne tvarované a ružovučké. Po tom, čo mi Jimin vložil do hlavy tú myšlienku, mám nutkanie ich pobozkať.
Počkať,počkať, počkať... ČO?
Vážne som teraz pomyslela práve na to? 'Spamätaj sa Mee! ' dala som si facku. No tým som zobudila Taeho a keď zrazu otvoril oči, vystrašila som sa, až som zletela na zem. Z postele na mňa vykukol Tae s rozospatým výrazom. "Čo robíš? Choď už spať. " povedal chraplavejším hlasom. Opäť si ľahol a pretočil sa na druhú stranu. Rýchlo som sa dvihla a presunula ku Taeho skrini. Vybrala som si veci na spanie a prešla do kúpeľne. Potrebovala som sa schladiť. Hlavne svoju myseľ. Vyzliekla som sa a vliezla si do sprchového kúta. Nedokázala som naňho prestať myslieť. Už ma to štvalo a tak som rýchlo vyliezla, obliekla sa, a po ostatnej hygienie sa vrátila späť do izby. Pomaly, aby som ho nezobudila, som zalahla tesne na kraj. Ani to mi však nepomohlo. Počula som jeho spokojné odfukovanie. Cítila som teplo jeho tela. A keď sa prevavil na bok, a mňa pri tom rukou buchol do chrbta, už som to nevydržala. Schitila som vankúš a zdrhla z izby. Išla som si ustlať na gauč do jednej zo spoločenských miestností. Nemohla som ostať pri ňom. Bála som sa. Bála som sa toho pocitu čo vo mne vyvolával. Ešte nikdy som ho nezažila. A teraz som sa bála. Neviem presne čoho. Je to ťažké určiť, pretože v tom strachu sa mieša veľa dôvodov. Čo také neopätovanie, vysmiatie alebo zranenie? Čo keby ma už nechcel vidieť? No dobre..toto je možno trochu prehnané ale aj tak sa toho bojím.
Nevedela som zistiť čo mám robiť. Avšak zistila som jedno.
Jimin mal pravdu.

-------
Zobudila som sa na to, ako ma niekto prisadol. Zapišťal a rýchlo vyskočil na nohy. Keď som sa s bolesťou a v šoku otočila na daného útočníka, uvidela som J-Hopa. Ach bože. Ten a to jeho skákanie na sedačku cez operadlo.
"Nechaj ma spať." zamumlala som a otočila sa na druhú stranu. "Čo tu robíš? Prečo nespíš v izbe?" začal sa pýtať aj napriek tomu, čo som povedala. Neodpovedala som. Vážne sa mi nechcelo.
Už som skoro opäť zaspala, keď do miestnosti vtrhli ostatný.
"Kto tu tak piští?" spytoval sa Suga. Dosť ma prekvapuje, že ho to zobudilo a dokonca prišiel aj dole pozrieť sa, čo sa deje.
"Buďte ticho a nechajte ma spať!" zahučala som na nich. Vlastne do vankúša. Dúfam,že to počuli.

"Mee? Čo tu robíš?" spýtal sa Tae. Hneď ako som ho počula, celá som stuhla. Pomaly som sa otočila a pozrela na neho. Sedel na sedačke po mojej pravej strane. Čiže na strane mojej hlavy. "A čo to máš na tvári?" hneď vyhrkol ako ma zbadal. Na tvári? No,je pravda, že keď to teraz spomenul tak ma začalo bolieť oko. Dofrasa. To bude určite zo včera. Zrejme monokel. Pozrela som na Jimina. No, ten nevyzeral o nič lepšie. Taktiež jeho tvár skrášľoval úžasný monokel mojej tvorby. Začala som sa strašne smiať. Pri jeho očiach je to vážne smiešne. S tým monoklom mu jeho oko totiž totálne 'zaniklo'.
Prerušil má až Taeho hlas. "Tak teraz si žiadam vysvetlenie." založil si ruky na hrudi. "Nó, dajme tomu, že sme si pár vecí vysvetlili." ujal sa toho Jimin. "A to stručne ručne." rozosmial sa RapMon. "Fajn. Ale dúfam, že ste si vysvetlili už všetko. Aby sa to neopakovalo." pozrel na nás dvoch Tae. Obaja sme prikývli.
"Okej. Teraz mi ale vysvetli ešte moju prvú otázku "Čo tu robíš?" .
"Noooo..." pohľadom so zablúdila k Jiminovi a ten to hneď pochopil. Ticho sa rozosmial a stočil pohľad inam. 'Vážne diki za pomoc.' "Noooo?" Tae vyčkával na odpoveď. "Nooo... Ja som tu zaspala? Hah, som to ale blbá." buchla som sa po čele a trochu nervózne sa zasmiala. Okej..ten smiech prekypoval nervozitou. Jimin sa samozrejme rozosmiala už nahlas. Ostatný len krútili hlavou nad mojou debilitou a dvíhali sa smerujúc do jedálne. "No fajn." neveriacky si ma premeral Tae. Dvihol sa a tiež si to nasmeroval do jedálne "Poďme sa najesť." .
Vyšvihla som sa na nohy a nasledovala ho so, stále smejúcim sa, Jiminom za chrbtom.

Obávam sa, že toto nezvládnem...

-------

Prešlo ďalších šesť dní. Prinútila som Jimina aby mi pomáhal čo najlepšie maskovať moje city aj napriek jeho prvotným protestom. Ževraj by som mu to mala povedať. HOVNO! Budem mlčať až dosmrti. Nechápal moje rozhodnutie. Že by som mohla byť pozitívne prekvapená. Na to som sa mu akurát vysmiala.
Tae sa zo mňa zozačiatku pokúšal dostať dôvod môjho divného správania, no ja som sa len pri spomenutí 'divného ' vždy len zasmiala a čo najrýchlejšie zmenila tému.
Proste sa neviem vysporiadať s mojimi pocitmi. Bojím sa ich, a to ma neuveriteľne štve.

Práve opäť sedíme v jednej zo spoločenských miestností. Prekrikujeme sa jeden cez druhého svojimi návrhmi na akciu s názvom 'Smrť Jae-ho'. Veľmi originálne.

Akosi sme pozliepali plán. Pôjdeme po dvojiciach. Každý do inej časti vily. A hádajte s kým som vo dvojici. S nikým iným, ako s Taem.

Urobila som plán vily a postupne im vysvetľovala ako sa kam a čo najnenápadnejšie dostať. Tae a ja pôjdeme po Jae-m. Keď si budeme istý, že ostatný strážia všetky chodbi vedúce k jeho kancelárií, zaútočíme.

"Okej. Základ máme, ostatné si vymyslíme počas akcie." zahlásila som. Všetci na mňa stočili pohľady a chceli protestovať, no nakoniec to uznali a zvalili sa na sedačky tak ako ja.

"Okej, pripravte sa na zajtra." ozval sa Tae. Zajtra? Už konečne?
Počkať...
"Zajtra? Zajtra nie!! Ide mi film." vystrelo ma do sedu. Hneď na mňa hľadelo sedem 'rlly nigga' pohľadov. "Ja ho chcem vážne vidieť. Je to premiéra. " zakňučala som. No to ma už radšej nikto nevnímal. "Fajn." z trucu som si založila ruky na hrudi, "Pozriem si potom reprízu." . Ľahla som si späť na svoje miesto, nebezpečne blízko pri Taem. Divím sa že som to vydržala. A ešte viac, keď si hlavu položil na môj bok aby sa mu pohodlnejšie ležalo. Môj srdce aj dych zrýchlili a triasla som sa ako nejaká čivava. Po jemnom smiechu sa ma spýtal tónom akoby nevedel, že je to kvôli nemu, či som v poriadku.
Zmohla som sa len na kývnutie hlavou.

Následne už boli všetci prekvapivo ticho a sledovali telku až na Jimina, ktorý svoj smiech zadúšal vo vankúši.

_________________________________