Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

47. Tajný Šatník

Ráno sme sa zobudili na Freyin budík.
,,Škola volá!" Vstala Ginger s úsmevom. Ja som sa prevalila a vypla som budík.

,,Freya? Máš nejaké oblečenie?" Spýtala sa ma. Ja som si sadla na posteľ.

,,Kde sú chalani?"

,,Sú dole. Asi robia raňajky"

,,Vážne?" Potešila som sa a vstala som.,,Uhm. Chcela si oblečenie? Tak sa poďme pozrieť, čo tu mám.. Vstala som a podišla som ku svojej čiernej mačke položenej na stolíku.

,,Pekná" Povedala Ginger a pozerala na mačku. Ja som sa len usmiala a pohla som s hlavou čiernej mačky a v tom sa otvoril môj tajný šatník.

,,Tu schovávam všetko dôležité" Povedala som a pozrela som na ňu. Ona len s otvorenými ústami hľadela do obrovského šatníka a miliardami druhov oblečenia. Šatník bol ako druhá miestnosť. V podstate je v mojej skrini.

,,Áno v mojej skrini je šatník. Je to jedno z kúziel mojej mamy. Malá vec a obrovský priestor v nej." Vysvetľovala som Ginger lebo bola mimo. Moja skriňa bola veľká a čierna s kráľovskými vzormi.
,,Celá miestnosť v skrini je ale bohužiaľ vytvorená aj so skriňou. Ale našťastie dokiaľ sa skriňa nezničí je všetko v poriadku"

,,Wow! A.. A keby si bola v nej a niekto ti do skrine strelí, tak to prejde?"

,,Uhm..nieee. Ale zaujímavá otázka. Takže môžme ísť dnu môžeš si vybrať čokoľvek" Usmiala som sa na ňu. A vošli sme. Miestnosť je celá biela je obrovská a okrúhla a má 2 poschodia.
,,Ty si najšťastnejšie dievča na svete, keď máš toto" Povedala a všade sa pozerala.

,,V podstate nikdy neviem, čo si oblečiem. Ale nevadí"

,,Ja ti vyberiem!" Zakričala Ginger a rozbehla sa pozerať, čo všetko tam mám.

,,Na druhom poschodí, tam hore mám ešte jednu malú miestnosť. Je to skôr niečo ako tiché miesto na rozmýšľanie. Mám tam odloženú knihu, ktorú mi dala mama. Je to veľmi dôležitá kniha tak ju musím skovávať v bezpečí"

,,A keď sa niekto dozvie o tomto mieste a bude sem chcieť ísť?" chytila jedny oranžové šaty a priložila si ich k sebe.

,,Mačka funguje len na môj dotyk. Nikto iný sa sem nedostane" Usmiala som sa.

,,Toto si oblečieš!" Otočila sa na mňa s nádhernou dúhovou sukňou v ruke.

,,Okej. Môžeš to položiť na tento stolík" Povedala som jej a ona to položila na stolík so šperkami uprostred miestnosti.

,,To si robíš srandu? Ty musíš byť riadne bohatá"

,,Hm" Mykla som plecom. Ona otvorila ten stolík a vybrala ten najkrajší a najdrahší šperk na krk. S pravými diamantmi.

,,Oooooooo... Môžem tu bývať?" Nadšene začala skákať a ja som sa na nej smiala. Vzala som jej náhrdelník a vrátila ho.

,,Ponáhľame sa do školy" Povedala som ako vysvetlenie.

,,Okej.. Idem ti vybrať tričko" Povedala a začala hľadať nejaké tričko k mojim kraťasám.

,,No a bývať by si tu mohla. Nemám problém deliť sa. Dovolí ti to mama?"

,,Asi nie" Sklonila hlavu.,,No, tak som ti našla tričko" Povedala a doniesla mi jedno zelené tielko, čo tam mám.

,,Vieš čo? Čokoľvek si dnes vyberieš si môžeš nechať. Ja mám toho moc, tak prečo sa nepodeliť?" Usmiala som sa a ona začala úplne jačať a objala ma.

,,Dusíš ma" sotva som vydrala z hrdla.

,,Och prepáč. Ja lenže to je úžasné.. Ďakujem moc" Povedala už menej šialene.

,,Strašne sa mi páčia tieto pomarančové šaty" Povedala a ukázala mi tie šaty. Mašla pod prsiami. Sukňa dlhá nad kolená. Ako pre princeznú. Tie šaty boli fakt nádherné.

,,Wau. Sú úžasné. Ani som nevedela, že tu také mám" Pozrela som očarovane a šťastne.

,,Och chceš ich späť?"

,,Nie samozrejme, že nie. Nechaj si ich som si istá, že v nich budeš nádherná" Usmiali sme sa na seba.

,,Tak fajn. Ideme sa obliecť?"

,,Tam mám na prezliekanie miesto" Ukázala som na jednu veľkú kabínku a ona na mňa pozrela s vyvalenými očami.

,,Je to tu úžasné" Začala kričať a vbehla dnu. Ja som sa len usmievala ako slniečko. Som rada, že je rada.
.
.
.
Vošli sme do školy a všetci sa na nás otáčali. Boli sme krásne. A obe sme mali vedľa seba chalana. Ja na pravici ona na ľavici a my sme boli v strede. Ako hviezdy.

,,Keby som ti mohla takto vyberať oblečenie každý deň" Ginger žiarili oči.
,,Pozerali by sa na teba takto stále"

,,Ale to ja nechcem. Nemám rada veľkú pozornosť a nechcem, aby niekto vedel, že som bohatá"

,,Ale to oblečenie tam musí niekto nosiť"

,,Súhlasím s Ginger" Ozval sa Nathan.

,,Mne vyhovuje môj obyčajný štýl. Tiež je fakt pekný"

,,To súhlasím, ale máš tam toho tak veľa, že je škoda nevyužiť to" Povedala Ginger.

,,Máš pravdu" Usmiala som sa na ňu a vošli sme do triedy. Sadli sme si a naše miesta a čakali na prvú hodinu. Matiku.

,,Dokelu, ja som si zabudla spraviť ten projekt" Povedala som Ginger.

,,Ten projekt si mala doniesť už pred mesiacom. Už všetci zabudli" Zasmiala sa Ginger.

,,A počkať. Niečo tu nehrá" Pozrela som sa na lavicu vedľa kde sedel Nathan a na druhej strane vedľa neho Ethan.

,,Ty! Ako to, že tu môžeš byť?" Ukázala som naňho.

,,Mám vlastné triky" Žmurkol na mňa a pozrel sa pred seba.

,,Ako?" Spýtala som sa Ginger.

,,Zastavil čas a ovplyvnil všetkých učiteľov v škole, aby ho brali ako niekoho kto tu vždy bol. No nieje úžasný?" Zasmiala sa zlato Ginger.

,,Wow. To je úžasné" Povedala som.

,,Aj on" Zamrmlala si Ginger. V tom došiel do triedy Križiak. Môj "obľúbený" učiteľ.

,,Ethan!" Pošepky som naňho kričala.

,,Áno?" Pozrel na mňa.

,,Vybavil si, aby sme všetci mali správnu dochádzku?" Spýtala som sa ho.

,,Ou" Pozrel Ethan na učiteľa.

,,Freya, Nathan a Ginger chcem vysvetlenie....." Pozrel na nás a začal hovoriť. V tom sa zastavil čas, ale len my štyria sme boli pri vedomí. Ethan prišiel k učiteľovi a pozeral sa mu do očí. Asi mu mysľou niečo nahovoril. A išiel si sadnúť.

,,Počkať. Na tento moment čakám celý život" Povedala som a rýchlo som sa rozbehla k učiteľovi. Kopla som mu medzi nohy a rýchlo som bežala na miesto lebo viem, že Ethanova moc zastaviť čas je len krátkodobá. Práve, keď som si sadala sa všetko pohlo. Križiak sa zohol v páse a chytil sa za rozkrok. My štyria sme sa začali smiať a postupne aj celá naša trieda s nami.

,,Čo to do pekla je?" Učiteľ si rýchlo sadol na stoličku.

,,Koniec hodiny vypadnite" Povedal učiteľ a všetci sa rozbehli von z triedy.
,,To bolo super" Povedala Ginger a dali sme si high five a smiali sme sa.
.
.
.
Po škole sme sa rozlúčili a išli sme domov.

,,Môžem aj dnes spať s tebou v jednej miestnosti?" Spýtal sa Nathan a ja som sa zasmiala.

,,To si ešte rozmyslím.. Ale môžeš" Buchla som mu do ramena.

,,Au" Zasmial sa a potom sme už večer len išli spať. On na posteli vedľa a ja na svojej. Aj by som ho nechala spať vedľa mňa ako včera, ale rada sa rozťahujem, tak som to nechala tak.