Let's play chess [oneshot]

Let's play chess

Milovala som hrať šach, najmä s dedom. Hoci som s ním zatiaľ vždy prehrala, naučil ma veľa vecí a vďaka nemu som sa v tom zdokonaľovala.

Aj teraz sme sedeli oproti sebe a hrali šach. Hoci som bola na ťahu, rozmýšľala som dlho. Nevedela som, kam sa pohnúť. Bola som v šachu.

No kam som sa chcela pohnúť, nemohla som. Všade bol šach. Pripomínalo mi to situáciu mňa. Kamkoľvek som sa chcela pohnúť, nemohla som. Mohla som utiecť aj na druhú stranu šachovnice, ale oni by si ma našli.

Bola som zomknutá v jednom rohu neschopná sa pohnúť, urobiť akýkoľvek ťah. Minúty ubiehali a ja som sa stále krčila v kúte.

Bola som v kúte, neschopná pohnúť sa. Snažila som sa vystrieť pravú ruku a oprieť sa o zábradlie na schodoch, no zabolela ma a hneď som ju stiahla.

O chvíľu sa po prázdnej chodbe začali ozývať kroky. Zľakla som sa. Vrátia sa? Ešte ma dokopú? Hlavu som si zložila do lona. Aj tento pohyb ma však mrzel. Neexistovala časť tela, ktorá by ma nebolela.

,,Čo tu robíš?!" počula som zhrozený, dospelý hlas, ktorý teda rozhodne nepatril mojim spolužiakom.

Vydýchla som si a zdvihla hlavu. Hoci som dostala šach mat, stále tu bol niekto, kto mi dokázal pomôcť.

Na túto udalosť sa mi nespomínalo ľahko. Uvedomila som si, že toto je rovnaká situácia, rovnaký šach mat.

No jedna prehra nič neznamená. Možno prídu ďalšie a ďalšie, ale i keď kráľ padne, vždy sa dokáže postaviť, ak má pri sebe niekoho, kto mu podá pomocnú ruku.

,,Šach mat." vzdychla som.

•••••••••••
Venujem _lenkakolcunova_ za to, že je ochotná mi vždy podať pomocnú ruku. ♥️