the great interview // calum hood

Chapter 32

» „Bojím sa, že každým úsmevom sa približujem k prasknutiu tej pomyselnej bubliny šťastia." «     

Nič nebolo v poriadku. Chcela som sa usmievať, ale srdce mi s každým nádychom pukalo viac a viac. Každý pohľad na naňho a bolesť v jeho očiach ma boleli.

Od včerajšej noci sme sa nerozprávali a ja som sa mu vyhýbala, aj keď som nechcela nič iné, len sa k nemu rozbehnúť a skočiť mu do náručia. Ale on nechcel nič viac a ja som si musela pripomínať, že keď som nechcela mať ešte viac zlomené srdce, musela som sa od neho vzdialiť.

Ale bolo to ťažké. Hlavne, keď sme boli na spoločnej dovolenke a celý deň som ho mala na očiach. Vždy, keď sa ku mne chcel priblížiť, alebo mi niečo povedať, som sa rýchlo pobrala preč, prehĺtajúc horké slzy.

Layla sa na mňa súcitne pozrela a usmiala sa na mňa, podávajúc mi pohár s alkoholom. „Toto ti pomôže, Liv," povedala a ja som si od nej zobrala orosený pohár.

Rýchlo som to do seba obrátila. „Síce mi to nevylieči zlomené srdce, ale aspoň na chvíľu zabudnem na to, že mi vytrhol srdce priamo z hrude," povedala som a striasla som sa, keď mi alkohol stekal do hrdla.

Layla ma zľahka potľapkala po pleci a pozrela sa na mňa, ľutujúc ma. „Vieš o tom, že my, ženy, nie sme závislé od žiadnych hlúpych mužov?" prehovorila a ja som prevrátila oči.

„Ale ja asi som," zamrnčala som a načiahla som sa za celou fľašou alkoholu, ktorá ležala na pulte. Layla ma capla po ruke.

„Nie sme! Pozri sa na mňa, som úplne nezávislá, lietam si ako krásny vták, plachtím nad všetkými hlúpymi chlapmi," povedala mi hrdo, ale ja som ju ani poriadne nepočúvala. Do očí sa mi tlačili slzy.

„Máš predsa Michaela," zamrmlala som a ona pokrútila hlavou.

„Nemám, veď som ti hovorila, že nie sme nič viac, ako priatelia," poznamenala akosi príliš rýchlo a ja som si stihla všimnúť, že i jej sa v očiach mihla bolesť, ale rýchlo žmurkla a naširoko sa na mňa usmiala. „A je mi tak dobre."

„Fajn," odfrkla som si, pokrčiac plecami. „Môžeš byť akokoľvek nezávislá, ale všetci túžime po troške náklonnosti a citu, to nepoprieš," dodala som a vykrútila som spodnú peru.

Layla ma objala, v tej chvíli som bola tak neskutočne rada, že som mala tak dobrú kamarátku, ktorá tu bola pre mňa vždy, keď som ju potrebovala.

„Prečo ste smutné?" dotackal sa ku nám zozadu Luke a na tvári sa mu pohrával široký, tak trochu opitý úsmev. Bolo mi jasné, že už nepremýšľal úplne triezvo.

„Olivia nedokáže byť bez Caluma, ale ja jej hovorím, že má byť nezávislá ako ja," vyhlásila Layla a ja som na ňu vrhla nahnevaný pohľad.

„Nehovor jeho meno," sykla som a objala som sa.