the great interview // calum hood

Chapter 15

» „Si krásna." «   

„Daj si toto, je to super!" strkal mi Michael pod nos nejaké neznáme pitie, ktoré sladko voňalo, ale ja som iba pokrútila hlavou.

„Nie, Mikey, ďakujem, myslím, že už som na dnes mala toho dosť," usmiala som sa naňho s odmietnutím v očiach.

„Hej! Toto mi nerob, nebudem predsa piť sám," odul pery, keď sa snažil prekričať hlasnú hudbu.

Bola sobota a my sme boli na nejakej párty niekoho známeho. Úprimne, neviem, kto to bol, to meno som nikdy nepočula, ale predpokladala som, že to bola nejaká instagramová „celebrita", ktorá chcela iba stúpnuť na rebríčku popularity. Ale nezazlievala som jej/mu to. Veľa ľudí bolo pohltených pozlátkom Los Angeles, bolo príliš ľahké stratiť samého seba v meste plnom falošných a povrchných ľudí, ktorých jediným cieľom bolo stať sa slávnymi a obdivovanými.

Chalani mi dnes ráno volali a nejak sa im podarilo ma presvedčiť, aby som sem dnes prišla s nimi. Neľutovala som to, bola tu zábava, ale po celom týždni som bola vyčerpaná a chcela som si iba ľahnúť do postele a zaspať sladkým spánkom – nežiadala som predsa až tak veľa.

„Liv, nevieš, kde je Luke? On by si so mnou určite dal z tohto najlepšieho drinku na celom svete," povedal Michael a mne bolo jasné, že sa iba snažil u mňa vyvolať pocit viny. Ale nepodarilo sa mu to, keďže som bola odhodlaná sa neopiť, tak, ako sa mi to stalo prvú noc, čo som sa s nimi zoznámila.

„Neviem," pokrčila som plecami bezradne a postavila som sa na špičky, aby som videla ponad hlavy mnohých ľudí, ktorí sa dnes rozhodli poctiť hostiteľa svojou prítomnosťou. Väčšina ľudí už bola opitá, v rukách držali červené plastové poháre, zatiaľ, čo sa pohojdávali do rytmu hlasnej hudby, ktorá sa valila z reproduktorov.

Ešte pred hodinou sme boli všetci piati – ja, Calum, Ashton, Michael i Luke, ale postupne sme sa jeden druhému stratili. Chlapci tu mali veľa známych, s ktorými sa bavili, a ostali sme len ja a Michael.

Bolela ma hlava a potrebovala som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, lebo tu bolo dusno a doslova sa na mňa lepili ľudia.

„Hej, Michael, idem na chvíľu von, dobre?" drgla som ho do ruky.

Prikývol, ale potom sa jemne zamračil a prešiel si rukou cez červené vlasy. „Nemám ísť s tebou, Olivia?"

Slabo som sa usmiala a pohodila som rukou. „Nie, to je v poriadku, zvládnem to aj sama, veď idem iba tuto pred dom."

Opatrne prikývol. „Dobre, ale dávaj si pozor. Opití ľudia sú niekedy poriadne nebezpeční," zatiahol Michael a ja som sa musela znova usmiať, keď som videla, ako sa o mňa staral.

„Fajn, neboj sa. Keby sa niečo stalo, zavolám ti, dobre?" odpovedala som s uistením, ale Michael sa zatváril vydesene.