˙Dangerous couple˙

XIII.

...Tae!

Utápala som sa v slziach na Taeho hrudi. Do riti... Prečo Tae?! On to nemohol nechať tak, že? Božeee!...
Tae...
.
.
.

"No konečne. Konečne si to priznala. Myslel som si už, že to neurobíš. Ani po mojom nádhernom hereckom výkone." počula som Taeho hlas. Zdvihla som hlavu a zadívala sa na Taeho tvár. Oči plné radosti a lásky, a samozrejme mu nechýbal ani výťazný úsmev.

"Čo? Jak? Veď..." nechápala som. "Vieš Mee, ja nie som ako niekto nemenovaný...ty...a vždy si na niečo takéto zoberiem neprestreľnú vestu." škodoradostne ma podpichol. Pozrela som na jeho hruď. Dierka na tričku po guľke, no žiadna krv.
"Haaa?! Takže tebe nič nieje, heeeej?! Ty trdlo, pako,blbec! Yaaaaah. Tak ja si tu idem vyplakať srdce a ty to hráš? Vieš ako som sa bála? Myslela som, že si mŕtvi. Toto už v žiadnom prípade nerob. TS! Ešte aj v takejto situácii si budeš robiť srandu, čo? " buchla som ho do hrude a prudko sa dvihla so zámerom odísť. Avšak Taeho ruka na zápästí ma zastavila, a stiahla späť k nemu.
"Hej!" zakašľal, "to, že nemám tu guľku v sebe, neznamená, že to nebolí. A kľud, namiesto ocenenia môjho hereckého výkonu, ma tu urážas. " pošúchal si hruď. "Um, prepáč." ospravedlňujúco som sa na neho pozrela. "To je v pohode, ale...
Vráťme sa k tomu tvojmu priznaniu." samoľúbo sa usmial a nadvihol na rukách.
"Yaaah. Pako. žiadne priznanie.
O ničom neviem... " zatvárila som sa nevedomo. Taeho som strčila späť na zem a rýchlo som sa vyšvihla na nohy. Chcela som znova rýchlo zdrhnúť no ruka na zápästí má opäť zastavila.
Nestihla som sa ani otočiť a už ma Tae znova stiahol späť na zem k nemu, do objatia.
Neváhala som ani chvíľu a objatie mu opätovala, na čo sa len uchechtol.

"Mee?" oslovil ma šepky. "Hmm?" hlavu som dvihla, a následne sa oprela bradou o jeho rameno.
"Milujem ťa." zašepkal. 'O-on ma m-m-miluje? Waaaaat? '.
Stiekla mi jedna slza po líci. Lenže tá, nebola zo smútku.

Nadšene som vypískla a svoje objatie zosilnila. "Mee, je fajn, že sa tešíš. Dokonca aj to objatie. Ale udusiť ma nemusíš. A dosť to bolí mimochodom." povedal pridusene. "Ach, jasné.. Prepáč." trochu som zčervenala a pustila ho.
"Aaah, ale nepovedal som aby si ma pustila." zasmial sa a moje ruky dal opäť okolo neho.

"Červenáš sa." poznamenal, aj keď mi nevidel do tváre. "Nie." rýchlo som odpovedala a hlavu pre istotu otočila od neho.
"Aww, rozkošné." povedal detským hláskom a stlačil ma ako plyšáka.

"Nechcem vás rušiť hrdličky, ale stretávka končí a všetci sa rozchádzame..." zjavil sa vedľa nás Jimin. Hneď som vyskočila na nohy a tvárila sa akoby nič. Jimin pomohol vstať Taemu a tak sa mohli spoločne zasmiať môjmu konaniu.
Nadula som líca a radšej odbehla za chalanmi.

Hneď som začala pomáhať Jinovi s ošetrením Kookieho. "Kookie, moc ma to mrzí. Keby prídem skôr..." začala som sa ospravedlňovať, no on ma prerušil. "Je to v pohode Mee. Nič také strašné to nieje... Len sa divím, ako o nás vedel." zamyslene poznamenal.

"To by zaujímalo aj mňa.
No zrejme sa to už nedozvieme." pozrela som na Jae-ho mŕtve telo, ktoré odnášali dvaja chlapi.

-------

Všetci stojíme pred vilou.
Stojím vedľa Taeho a ten má ruku okolo mojich ramien. Pozeráme sa ako jedným autom odnášaju Jae-ho mŕtve telo a druhým autom, jeho poskokov, ktorí mu ostali verní. Autá sa vzdialovali a všetci postupne odchádzali do vily až kým sme neostali sami.

Pozrela som na Taeho, ktorý svoj pohľad na mne mal už dávno. Keď som sa usmiala, úsmev mi hneď s radosťou opätoval.
"Inak. Ako si myslel, že som sa konečne priznala? Vedel si to?" opýtala som sa zvedavo.
"Mee. Vážne si myslíš že som slepý? Veď to bolo akoby si sa to ani nesnažila zakryť." zasmial sa. "Haaa? Ale ja som sa tak snažila..." povzdychla som si. "To vážne bolo snaženie? Vážne mi chceš povedať že to tvoje: sledovanie ma v noci, spanie na gauči, vyhýbanie sa mi, zčervenanie sa keď som bol v nebezpečnej blízkosti...a všetky tieto ostatné veci..bolo snaženie sa? " uchechtol sa.
Ako to všetko vymenovával, bola som červená až na prdeli hádam. Svoju tvár som schovavala do jeho hrude a tvárila sa, že tam niesom.
"Keď si to všetko videl, keď si to celé vedel, prečo si ma nechal sa tak trápiť?" ozvala som sa nakoniec. "Pretože som čakal, kedy mi to povieš sama." povedal jemným hlasom. ".
"Ale keď ja som sa bála." zabrblala som mu do hrude. "Ja viem. Aj ja som sa začínal báť, že mi to nepovieš." pritiahol si ma do silného objatia, "preto som si precvičil svoje herecké schopnosti. A musím povedať, že niesu až tak zlé, keďže zabrali." zasmiali sme sa spoločne.

Pozrela som ešte posledný krát na, už zcela, miznúce auto, "Takže už je koniec?" .
"Áno, je koniec." usmial sa na mňa Tae. "Ale aj začiatok." doplnil a prstom mi za bradu pozdvihol hlavu.
"Čoho?"

"Nás!" zašepkal a spojil naše pery.

__________________________________