The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola PIATA

. : S K Y L E R : .

,,Sakra, cit v rukách nemáš?!" ozývalo sa z Usadlosti. Jeden chalan - asi Jeff - sa pustil do ošetrovania Skylerinho zranenia. Už vtedy si dievča myslelo, že to bude totálny idiot... a nemýlilo sa.

Jeff bol stredne vysoký chlapík s hnedými vlasmi vo veku-

No, to vlastne Skyler ani nedokázala určiť. Na prvý pohľad vyzeral ako obyčajný 16-ročný tínedžer na strednej - malý záblesk minulosti - no keď vzal do rúk ihlu s modrastou tekutinou, väčšieho tupoňa zo seba spraviť nemohol. Stačilo, keď sa k dievčine čo i len na meter priblížil, a už kričala ako šialená.

Skyler nenávidela injekcie. Stačil jej jeden pohľad na ihlu vrývajúcu sa do kože a mala chuť vyvrátiť všetky chody dňa. V tomto prípade by však najskôr tou ihlou zabodla Jeffa a až potom dávila.

Našťastie k žiadnej vražde neprišlo. Jeff odložil injekciu na malý nočný stolík vedľa pohodlnej postele, kde Skyler sedela, a vzal do ruky obyčajný i keď trochu schátraný obväz. Chlapec nasadil úškrn, akoby práve povedal najlepší vtip na svete a chcel za to obrovský aplaus. Skyler ho však rýchlo schladila pohľadom. Jeff sa v okamihu spamätal a pustil sa do obmotávania.

Dievčaťu sa vracala chuť zabiť ho. Jeff nemal v rukách žiadnu jemnosť. Ruku jej obväzoval len pomocou sily a nie rozumu. Za to by mu najradšej zapichla jej nový meč do krku.

,,Kto tebe dovolil robiť medika?" Zašomrala Skyler. Mala to byť rečnícka otázka, no Jeff bol hrozný tupoň.

,,Prišiel som k tomu rovnako ako ostatní. Nemysli si, že ti budem amputovať končatiny a dávať dýchanie z úst do úst." Zarazil sa. ,,Vlastne... To by nebolo také zlé. Môžem niekedy?" spýtal sa s úškrnom na perách.

Toto bola posledná kvapka. Skyler sa natiahla po meč a v sekunde ho vrazila Jeffovi k hrudi. ,,Ak to skúsiš, zabijem ťa," zavrčala. Vlasy jej padali do tváre, čo vytváralo ešte zlovestnejší pohľad. Skyler bola schopná ho fakt i zabiť. Pri jeho horúčkovitom prikyvovaní však stiahla meč a zastrčila si ho za opasok.

,,Pekná zbraň," ozval sa chlapec po dlhšej odmlke plnej napätia.

,,Viem, vďaka," odpovedala mu Skyler ešte stále znechutená jeho rečou o umelom dýchaní.

,,Odkiaľ ho máš? Tu na Fleku ich veľa nemáme. Vlastne žiaden."

,,Našla som ho v kabíne," odsekla.

Medzi dievčaťom a chlapcom nastalo ticho. No, ak sa teda dá stálé kňučanie a stonanie Skyler brať za ticho. Jeff po chvíli siahol po nožniciach na nočnom stolíku a pritiahol si ruku dievčaťa bližšie, načo zasipelo.

,,Au! Vieš ty vôbec, ako to bolí?!" vyštekla po Jeffovi a odtiahla ruku späť.

,,Nie a ani ma to nejako nezaujíma." Odpovedal Jeff. Nevydržal večné podpichovanie od dievčaťa, a tak sa rozhodol hrať jej hru.

Skyler so zamračeným pohľadom vrátila ruku Jeffovi. Chlapec jej odstrihol zvyšok žltkasto-bielej látky a koniec zastrčil pod jednu z vrstiev obväzu.

,,Hotovo," hlesol a odložil obväz i nožnice k injekcii na stolíku. Skyler chcela okamžite vstať a vypadnúť od neho, no chlapec ju stihol zastaviť. ,,Ešte nikam nechoď. Prišla ti návšteva," na tvári sa mu roztiahol úsmev.

Kto by to mohol byť? Napadlo jej. Vtom Skyler zaiskrili oči.

On. Určite je to on. Možno sa stihol prebrať a chce ju vidieť tak ako ona jeho...