Weird? Only UNIQUE!

† Chcem mu ísť oznámiť, že mu naďalej idem terorizovať život. †

,,Bože Dark! Ty si sa zbláznila?!" vykríkne na mňa vystrašene Maggie a vtiahne si ma do náručia.

Ja sa ani nepohnem. Počkať...Maggie? Čo tu ona robí? Odtiahnem sa od nej a ona na mňa nechápavo pozrie.

,,Je ti niečo?" spýta sa a čupne si ku mne.

,,Nie. Malo by? Mňa len zaujíma čo tu robíš?" spýtam sa a nadvihnem obočie.

,,No vieš...ja..." zakoktá sa a nakoniec si vzdychne.

,,Pohádala som sa s Jamesom. Povedali sme si svoje a ja som sa potrebovala prevetrať." povie a skľúčene si sadne vedľa mňa a chytí sa za hlavu.

,,Ja už nevládzem. Od tej tvojej nehody je neustále uzavretý. S nikým sa nerozpráva. Je podráždený..."

,,A vie o tom?" preruším jej monológ a ona sa na mňa nechápavo pozrie.

,,Akože o čom?"

,,Že žijem." poviem nakoniec a ona sklopí zrak a pokrúti hlavou.

,,Chcela som mu to povedať snáď tisíc krát, ale vždy keď som ťa spomenula, tak mi buď zabuchol dvere pred nosom alebo na mňa nakričal. Ako dnes." zostanem mierne zarazená.

Nechápem čo je taký mrzutý. Veď ma nemá rád. Nemal by oslavovať? Ah! Ja sa v ňom nevyznám.

,,Mali by sme ísť." poviem a akoby tým vyruším Maggie z jej myšlienok, pretože potrasie hlavou a rýchlo prikývne.

Maggie sa ma celú cestu pýta či mi nemá pomôcť alebo či ma nič nebolí, ale ja ju vždy skľudním, že mi je fajn, že sa nemusí báť. Niekedy sa na ňu dokonca aj usmejem. Hmmm...asi som nemala byť taká hnusná voči nej.

Keď prídeme do smečky všetci len vyvaľujú oči a dívajú sa s otvorenými ústami.

,,Oni to ešte nevedia, však?" zašepkám a Maggie sa na mňa nevinne usmeje.

,,Hedviga!" vrhne sa na mňa Jay a ja sa zamračím.

Keď sa Jay odtiahne a všimne si môj výraz, tak nadvihne obočie.

,,Deje sa niečo?" spýta sa a Maggie akoby to vycítila a pomaly sa od nás vzdialila.

,,Nie. Malo by? A kde máš Katie? Určite jej chýbaš. Takže bež za ňou a neotravuj!" poviem tvrdo a Jay sa na mňa nechápavo pozrie.

,,Ehm...Hedviga? Čo sa stalo?"

,,Netvár sa. Mňa neosereš, ja som ťa totižto počula." Jay sa na mňa stále nechápavo pozerá.

,,Ale no ták, ja za to nemôžem, to ona stále dolieza." napodobním jeho hlas a on zbledne.

,,Hedviga...to nie je tak..." začne, ale ja sa len pobavene zasmejem.

,,Nesnaž sa. Ak si sa so mnou bavil len z ľútosti, tak ti rovno hovorím...daj si odchod." odpálkujem ho a chcem ísť preč, ale on ma zastaví.

,,Ja...rozišiel som sa s ňou." povie a ja pretočím očami.

,,Mám ti zatlieskať?" poviem sarkasticky a vytrhnem sa z jeho zovretia.

,,Nie Hedviga...počkaj! Ja..." otočím sa naňho so zdvihnutým obočím.

,,Je mi to ľúto. Vážne. Prepáč. Ja...nechcel som ju stratiť. Ale zistil som, že sa stretáva s iným. Tak som sa s ňou rozišiel. Ale to naše kamarátstvo som nepredstieral. Vážne. Musíš mi veriť... Prosím..." rýchlo stopnem ten jeho výlev, lebo som si všimla, že sa mu tisnú slzy do očí.

,,Pokoj Yogi. Chápem to." poviem a on na mňa vyvalí oči.

,,Počkať! Akože...mi odpúšťaš?" povie ešte stále trochu mimo.

,,Odpušťam čo?" hrám sa na blbú a on pokrúti hlavou.

,,Ani nevieš ako som rád, že si konečne tu. Je to tu všetko postavené na hlavu. James sa chová ako úplny debil." spolu kráčame k môjmu domčeku akoby nič, keď sa zrazu Jay ozve.

,,Mala by si za ním ísť." ja naňho hodím nechápavý pohľad.

,,Vieš...ako väčšina z nás si doteraz myslela, že si mŕtva a on nie je výnimkou. Mala by si mu to ísť oznámiť." povie úplne vážne a ja si vzdychnem.

,,Uvidíme sa na večeri." zakričí a už beží preč.

,,Jasné...vôbec nič nepotrebujem, ani pár povzbudivých slov, kdežeee...ja si vystačím sama." poviem sarkasticky a až potom si uvedomím, že som to povedala nahlas.

Niektorí zo smečky sa na mňa divno dívali a tak som na nich hodila falošný úsmev hollywoodskej hviezdy a vydala som sa smerom k Jamesovi. Bála som sa. Neviem aká bude jeho reakcia. A čo mu mám vlastne povedať? 'Ooo ahoj. Som nažive. Tak, čo bude na večeru?' alebo 'ahoj čo nové? Ja? Nič. Len to že som nažive. A tak. A ako ide život?'

,,Bože to je blbosť!" poviem naštvane a pár ďalších zo smečky sa na mňa opäť divno pozrú.

Niektorí sa len zasmiali a pokračovali. Asi by som mala prestať hovoriť svoje myšlienky nahlas. Iste. To je výborný nápad.

Pomaly sa blížim k Jamesovmu domu. Čo mu vlastne chcem povedať? A ako asi zareaguje? Bude šťastný? Alebo naštvaný? Alebo smutný? Alebo sklamaný? Ah! To je tak nahovno! Potim sa ako nejaká školáčka pred písomkou. No tak Dark! Vzchop sa! Je to len James. Nech zareaguje ako chce, môže ti to byť jedno. Veď sa nemáte radi, takže je isté ako zareaguje. Veď ma vpodsate ani neprišiel pozrieť do nemocnice. Neviem či mám byť z toho sklamaná alebo to brať ako jasné znamenie, že som mu úplne ukradnutá.

Nadýchnem sa pomaličky šplhám po rebríku hore. Nakuknem dnu s cieľom, zvítať sa s Jamesom, ale na moje šťastie nie je doma. Vydýchnem si. Ani som si neuvedomovala aká som bola napätá. Ah! Ale patrilo by sa oznámiť môjmu manželovi, ktorý ma nenávidi, že jeho žena je nažive. Bože...to bola divná veta.

Zleziem z rebríka a pomaly sa vyberiem smerom k Maggiinmu domu, ale nemusím ísť ďaleko, pretože Maggie sa teraz s niekym rozpráva pri jedálni. Idem teda smerom k nim a poklepkám Maggie po pleci.

,,Prepáčte, že ruším, ale Maggie, nevieš kde je James?" spýtam sa ona sa zamyslí.

,,Ja...videla som ho ísť k vodopádu." povie tá neznáma žena a ja sa na ňu usmejem.

,,Vďaka." chcela som už odísť, ale Maggie ma zastavila.

,,A prečo ho hľadáš?"

,,Ehm...chcem mu ísť oznámiť, že mu naďalej idem terorizovať život." zavtipkujem a spolu s Maggie sa zasmejeme.

Vydám sa smerom k vodopádu. Je to dosť ďaleko. Aspoň si nacvičím príhovor. Takže....ahoj James, áno som to ja, dobre vidíš, idem ti ďalej znepríjemňovať život, woo hoo... Bože to je trapné. Nikdy ma nenechajte vymýšľať príhovor. Sama nad sebou sa zasmejem a spomeniem si ako ma James zobral do mesta. A ako ma nazval Nadežda a ja jeho Ruprt. Vtedy nám bolo jedno, že sa nenávidíme. Vtedy som dúfala, že tá nenávisť sa prelomí, ale zdá sa, že som sa mýlila.

Vyleziem na skalu a naskytne sa mi pohľad na burácajúci vodopád. Pohľad mi padne na sediaceho Jamesa. Má na sebe čiesne tielko a čierne tepláky. Vlasy má strapaté a telo zhrbené. Sedí v tureckom sede a rukami si podopiera bradu. Pôsobí zamyslene. Posledný krát sa zhlboka nadýchnem a svižným, odhodlaným krokom namierim k nemu. Prídem k nemu a zozadu mu dám ruky na oči. On sa vystrie a naštvane si vzdychne. Chytí mi ruky a dá si ich dole z očí.

,,Teraz nemám náladu na..."