Ako správne zlomiť srdce I.

51. Viktor- Niekedy sa vedia veci pokašľať, no ty sa nesmieš vzdať!

„Už mi odpovieš?" znova som sa spýtal. Dlho sme mlčali a cesta, po ktorej sme kráčali bola celkom prázdna, no napätie medzi nami by sa dalo krájať príborovým nožíkom. Nevedeli sme čo robiť. Nevedeli sme či niečo robiť. Kráčali sme vedľa seba bez žiadnej príťažlivosti. Ako dvaja cudzí ľudia. Čo sa stalo? Chcem jej telo blízko pri mojom! Hneď!

„Vadí ti, že otázka zostala visieť?" zaškerila sa na mňa. Napätie akoby vystrašilo jej úsmev a jednoducho zmizlo. Medzi nás sa vrátila pokojná atmosféra a už sme si tak veľa otázok nekládli. Vedeli sme presne, čo chceme.

„Radšej mi odpovedz," dobiedzal som ďalej. Chvíľu som si myslel, že ju toto neodpovedanie baví, a tak sme sa doťahovali ďalej.

„Bolo to obstojné," prikývla.

„Šetríš slovami?" spýtal som sa. Približoval som sa k nej, ale ona sa naopak odťahovala odo mňa preč.

„A ty nešetríš otázkami?" odpovedala mi otázkou. Áno! Celkom určite sa so mnou len hrá!

„Och, tak už zostanem ticho. Spokojná?" naoko som sa urazil a hľadel som len pred seba, no po chvíľke som chcel vedieť, či nejako zareaguje a pozrel som sa na ňu, ale snažil som sa otočiť hlavu nie príliš nápadne.

„Veľmi," prikývla, svojimi malými ladnými krokmi ku mne priskočila, postavila sa predo mňa a zastala mi cestu. „Neurážaj sa, nie je to atraktívne," žmurkla na mňa a po krátkom bozku sa odo mňa odtiahla.

„Nik nás nevidí," šepol som. Rukou som jej prešiel po vlasoch a pritiahol si jej tvár bližšie, aby som ju dokázal upokojiť bozkom a aby som ju presvedčil, že všetko je v poriadku. Jej obavy zmizli a usmiala sa. Takú pokojnú už som ju mohol hravo pobozkať a ona s nadšením spolupracovala. Bozk prehĺbila a ja som sa zasmial po tom, čo som sa odtiahol a jej nespokojné fňuknutie sa mi ozvalo pri uchu. Chvíľu sme si ešte rozdávali jemné bozky, no po chvíli sme s odtiahli. Usmiala sa na mňa a ja som sa zamračil.

„Fuuu. Tak poďme na to. Nenávidím nákupy," riekla a vykročili sme smerom k nákupnému centru, ktoré sa nám objavilo v obzore po dvadsať minútovej ceste.

* * *

Šialený deň. Viem, prečo muži nenakupujú a prečo to Alex tak nebaví. Aj keď sme strávili v centre necelú hodinu, unavený som bol ako po celodennej túre. Všetci sa po nás obzerali, a to len preto, že Alex trvala na tom, aby som si obliekol tmavomodré tričko, ktoré ladilo s jej sukňou a čierne džíny, ktoré kontrastovali s jej bielou blúzkou, aby si nás ľudia spájali. Nedržali sme sa ani za ruky a všetci mohli vidieť, že patríme k sebe. Nevadilo mi byť s ňou spájaný, no viac sa mi to páčilo v izbe, kde nás nikto nevidí.

„Konečne to celé skončilo," spokojne si vydýchla Al a oprela sa o mňa cestou k nej domov.

„Áno, súhlasím. Myslím, že nákupné centrum nechcem vidieť pár rokov," zažartoval som a ona sa zasmiala. Jej smiech bol tichý, unavený, ale úprimný.

„Chce to tréning, ale ani mňa to nebaví. Je to zdĺhavé, miestami nudné a najhoršie je na tom všetkom to sklamanie, keď nemajú to, čo by si si predstavoval alebo nemajú tvoje číslo alebo to stojí príliš veľa," odvetila. Tá sa vyzná. Pomaly sme preši až k jej domu a pri vchodových dverách som položil na zem tašku z nákupov. Našim šťastím bolo, že Alex presne vedela, čo chce a presne to aj zohnala.

„Už si necítim nohy," vzdychla si o pozrel sa na mňa.

„Aj ja som celkom vyčerpaný, no možno by som trošku energie ešte našiel," zatiahol som a priblížil som sa k nej.

„Na bozkávanie?" odtiahla sa.

„Možno aj," odvetil som a opäť som sa pritisol k nej, tento krát tesnejšie a jej chrbát sa oprel o stenu za ňou. Ruky som jej položil vedľa hlavy a držal som sa nad ňou. V podstate oproti nej. Jej ruky spočinuli na mojom krku a hravo mi vkĺzla rukami do vlasov a jemne zaťahala. Páčila sa jej ich dĺžka a vedela vždy čo a ako docieliť. Keď som si predstavil, že podľa Romana je táto chvíľka našou poslednou, nechcel som to ukončiť . Potreboval som ju cítiť. Vede som, že ju musím mať, ale ona si ma nezaslúžila. Nebol to ten prípad "šťastne až do smrti". Vedel som, že to skončí, ale nemohol som ju nechať ísť.

„Potrebujem sa nadýchnuť," ukončila bozk. Opierali sa nám čelá a naše oči sa medzi sebou zhovárali a my sme bez kontroly nad nimi nevedeli, čo na nás chystajú.

V zámku zrazu zahrkal kľúč, ale my sme sa neodtiahli. Len sme zdvihli hlavy, aby sme sa mohli pozrieť na tú, ktorá nás vyrušila. Vo dverách stála sesternica Melana. Na tvári sa jej pohrával hravý úsmev a mala niečo za lubom.

„Nepozveš ho ďalej?" spýtala sa a so založenými rukami sa oprela o rám dverí. Sledovala našu reakciu. Alex bola ticho, tak som zareagoval ja.

„Asi by som už ml ísť."

„Nie! Mel má pravdu, poď dnu, prosím," zvolala Al.

„Správne, sesternica," povedala Mel a spokojne odišla niekam dovnútra.

„Si si istá?" zaváhal som.

„Som," sebaisto odpovedala a ťahala ma za ruku.

„Vieš, že ťa chcem, ale nemôžeme byť spolu," povedal som.

„S Romanom si nerob ťažkú hlavu. Nič nezmôže. Prosím, ver mi," šepla. Pre zmenu upokojovala ona mňa.

„A čo ty? Ty nemáš pochybnosti? Nebojíš sa? Veríš, že to bude vždy fajn?"

Neodpovedala, zostala celkom ticho, zahryzla si do pery a pozrela sa na mňa. Zatiahla ma dnu. Až do svojej izby. Tašku s nákupov položila na stoličku, kabelku uložila na stôl a otočila sa ku mne.

„Kašli na to!" riekla prudko.

„Prosím?" nechápal som.

„Vykašli sa na všetky pochybnosti, obavy. Na všetkých! Ja ti pomôžem, ak si nebudeš istý. Ja budem stáť pri tebe. Len sa, prosím nevzdávaj," povedala nahla sa ku mne. Zastala predo mnou.

„Dobre," odpovedal som a dokončil som to, čo ona pre malou chvíľou začala. Spojil som naše pery a tlačil som ju k posteli. Bozkávali sme sa aj po tom, čo sme obaja dopadli do jej ľahkých perín. Spolu.

♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

Ahojte, zlatíčka ♥ je mi strašne ľúto, že sú prázdniny a ja nemôžem pridávať nové časti...náš ocino sa rozhodol nechať mi doma bráška a pre uchránenie všetkej elektoniky všetko schovávame a večer máme návštevu alebo som u priateľa a nedá sa mi napísať novú časť...verte však, že na vás stále myslím a tento príbeh dotiahnem do konca aj keby som nevládala!! Ďakujem, že ešte stále čítate moje slová a dúfam, že o dva týždne po dovolenke pridám novú časť... prajem vám krásne prázdniny ;) a veľa oddychujte ;)

SY, Rony :)