15.kapitola

227 10 2
                                    

ADAM

"Je mi to ľúto, ale slečne Fray skolaboval celý organizmus. Pripisujeme to veľkej zmene v jej živote a samozrejme veľkému stresu. Tiež bola dehydrovaná a podvyživená. Museli sme ju uviesť do umelého spánku,"dopovedal doktor. Zostalo ticho. Toto nikto nečakal. Kvôli tejto blbej hre môže prísť o život. Ale jemu to je jedno. Ide si len za svojím cieľom. Videl som ako Tomášovi sa hrnú slzy do očí, no zároveň je celý červený od hnevu.

"Ten hajzel. Ja ho zabijem," celý vypenil. Začal utekať preč a ja za ním. Viem, že je schopný ho naozaj zabiť.

"Tomáš stoj! Neoplatí sa ti to," kričal som na neho a snažil sa ho zastaviť. Zastavil. Otočil som si ho k sebe a chcel som ho podržať. Ale zarazilo ma, to čo som videl. Nebol to ten chlapec plný sebavedomia a elánu. Nikdy som ho nevidel plakať.

"Prosím ostaň tu s ňou, ja sa idem prejsť nech sa upokojím. Sľubujem, že nepôjdem za nim,"povedal a už Tomáša nebolo. Otočil som sa a išiel do budovy s názvom Nemocnica.

SEBASTIÁN

Po hokeji som bol úplne na padrť a chcel som ísť do MASE. Tak voláme naše miesto kde sa všetci štyria stretávame a dohadujeme plán. Pípla mi SMS od Laury. Chce ísť do klubu? Tak toto sa mi páči. V klube som ju nikde nevidel ale nakoniec prišla. Bola iná ale po pár pohárikoch mi to bolo jedno. Chcel som si s ňou iba užiť. Začal som ju ťahal na záchody. Začala sa spierať. To robí vždy a mňa to prestáva baviť. Sme spolu dva mesiace a zatiaľ nič nebolo. Som silnejší, a tak som tu suku hodil o stenu a pritlačil som sa k nej. Plytko dýchala. Tak jej treba.

"Prečo sa spieraš? Ja som ti povedal všetko a ty mne nič! Ja som ti dal všetko a ty mne nič!" reval som na ňu. V tom mi to došlo. Práve týmito vetami. S týmito vetami som si odpovedal sám.

"Ty suka!" vlepil som jej facku. Zradila ma. Nikdy som nebil ženu. Ale teraz som sa neovládol. Chcel som jej vlepiť ďalšiu ale niečo ma zastavilo. Skôr niekto. Pozrel som sa na dotyčnú osobu. To si robí so mňa srandu!

"Fray čo tu chceš?"precedil som. Odpovede som sa nedočkal. Už som ležal na zemi. To si nemal! Chcel som mu jednu vlepiť ale predbehol ma. Tento zásah sa mu podaril. Chvíľu som nevedel čo mám robiť. To využil a znovu som schytal. Spadol som na zem.

"To máš za Lauru! Za Anetu si ťa ešte podám!" povedal Tomáš. Zobral Lauru na ruky. Kým som sa postavil už ich nebolo. Prečo spomínal Anetu? Neriešil som to lebo mi pípla SMS.

-Stretneme sa o 10 minút v MASE

Zaplatil som čašníkovi a išiel na dané miesto. Pekne vymyslíme plán ako sa zbaviť aj druhého Fray. Obaja sú zmyje.

TOMÁŠ

Vychádzal som z baru s Laurou na rukách. Mal šťastie, že som ho tam rovno nezabil. Ja sa viem na rozdiel od neho ešte ovládať. Nikdy by som nezdvihol ruku na dievča. Nikdy! A už duplom nie na tak krásne dievča. Chúlila sa v mojom náručí a ja som mal pocit, že je neuveriteľne krehká. Krehkejšia ako porcelánová bábika. Stisol som ju ešte viac. Pozrela sa na mňa tými jej zelenými kukadlami. Bolel ma pohľad na ňu. Ale prečo? Žiadna baba to so mnou nerobila. Chcel som ju odniesť k nám, ale tam môže byť Sebastián. Tak ju zanesiem k nej. Išla si dať sprchu a keď vyliezla bola nádherná. Postavil som sa na odchod. Pôjdem do nemocnice. Zastavila ma.

"Je mi to trápne, ale ostal by si tu prosím. Viem, chceš ísť do nemocnice, ale prosím,"prosila ma. Nemohol som ju tu takto nechať. Napísal som Adamovi SMS a rozmýšľal som kde si ľahnem. Nakoniec som si ľahol vedľa nej a ani neviem ako som zaspal...

Ahojky:D

Tak dnes tu máte pohľady všetkých troch chalanov.

Chcete aby som písala pohľady takto( z viacerých osôb) alebo len z jednej?

Ďakujem za každé zhliadnutie,vote a komentík.

Lenčiča

Zmena mi otvorila oči √Onde histórias criam vida. Descubra agora