Grace Brownová

36.kapitola - Noc pod hviezdami

Zdravím Vás spolu s ďalšou časťou príbehu. :-) Dozviete sa v nej čosi nové z Christopherovho života, tak Vám prajem príjemné čítanie a dúfam, že kapitola nesklame. :-) Pravdepodobne do konca týždňa publikujem ešte jednu kapitolu (aspoň by som chcela, uvidím podľa času). Ak sa mi teda podarí zverejniť ju, tak by to zrejme malo byť v sobotu večer alebo v nedeľu okolo obeda. Tak sa už spokojne vrhnite na pokračovanie. ;P

Celý víkend sme všetci štyria usilovne pracovali na vymaľovaní miestnosti, čo sa nám úspešne podarilo. Miles a Emma sa vyparili v nedeľu tesne pred príchodom rodičov. Ich odchod bol naozaj tesný, pretože o pár minút neskôr otec otváral garáž, kde sme s Christopherom ukladali vyčistené pomôcky na maľovanie.

Radostne som sa zvítala s rodičmi, ktorí čiastočne odhalili náš vzťah s Chrisom. S Christopherom sa pozdravili a po vyzdvihnutí všetkých vecí z mojej izby sa vrátil domov. Mama a otec sa cítili takí šťastní, oddýchnutí a vyrovnaní, akoby sa v ich vzťahu už dávno niečo pohlo k lepšiemu. Veď aj sa pohlo!

Rozprávala som im o svojej víkendovej práci, nezabudla som, pravdaže, spomenúť svojich pomocníkov. Rodičia boli milo prekvapený z toho, že jedným z pomocníkov bol Miles. Hovorila som im aj o tom, ako sa pripravuje na nasledujúce skúšky, ako dodal pôvodný dych našej chate a aj o jeho momentálnom psychickom rozpoložení. Videla som, že ich to všetko nesmierne tešilo, no na otcovej tvári som postrehla zamyslenie. Vôbec som však netušila, na čo konkrétne bolo zamerané.

Po celkom dlhom rozhovore som rodičom ukázala obývačku. Pochvala ma neminula, z čoho som bola nadšená tentokrát ja. Potom si obaja odišli vybaliť veci a uložili sa na spánok. Ja som v izbe dokončovala poslednú prípravu na zajtrajšie vyučovanie. Príprave som tento víkend nevenovala dostatočnú pozornosť, v podstate som ani nemala čas. Na základe dobre prežitého víkendu mi tento detail nekazil náladu.

Prišiel pondelok, po ňom utorok, streda, štvrtok, čo bol posledný deň v tomto týždni, kedy sme sa učili. V piatok nás totiž čakalo riaditeľské voľno, na ktoré sme si už s Christopherom spravili naozaj originálne plány. Prežili sme celkom náročné štyri dni plné učenia, no na konci sme si dopriali perfektný oddych.

Christopher v polovici týždňa navrhol, že by sme mali poriadne využiť teplejšie ovzdušie jarnou stanovačkou. Natešene, ale tiež s obavami, som súhlasila. Len raz som bola na podobnej akcii s bratom a jeho kamarátmi. Pred tým, ako sme sa vydali spať, ma všetci s obrovským nadšením strašili. Počas noci som spala pri Milesovi, bola som paranoidná, bála som sa každého zvuku a tak som nemohla zaspať. Tušila som, že s Christopherom to také nebude. Ale nevedela som, čo všetko mohol mať za lubom.

Už o tretej mal po mňa prísť, preto som sa hodinu pred tým začala chystať. Do ruksaka som vložila deku, teplé oblečenie na spanie a iné potrebné veci vrátane spacieho vaku. Christopher ma ubezpečil, že jedlo a pitie budeme mať zabezpečené. Na začiatku balenia som si našla od Chrisa odkaz: „Teraz si obleč niečo pekné a pribaľ si k tomu niečo, v čom sa neskôr budeš cítiť pohodlne. ;-) Chris". Čo presne si pod niečím pekným predstavuje? spytovala som sa v hlave s nadvihnutým obočím.

Povzdychla som si a do tašky som narvala ešte ďalšie oblečenie, v ktorom sa neskôr budem cítiť pohodlne, ako sám poznamenal v správe. Ja osobne som si pod „niečím pekným" predstavovala elegantné oblečenie, tak som zvolila bordové šaty s čipkovanými trojštvrťovými rukávmi. Keďže som mala ešte dostatok času, nakulmovala som si vlasy, hoci sú prírodne kučeravé, a nechala som ich voľne padnúť na lopatky.

Zdola na mňa mama zakričala: „Grace, už je tu Christopher!"

Zobrala som ruksak, spací vak a drobnú čiernu kabelku, ktorú som na seba prehodila cez plece. Zbehla som schody, kde na ich konci ma čakala mama, ktorá si ma so širokým úsmevom obzerala. „Vyzeráš nádherne," zhíkla očarene a pobozkala ma na čelo. „Dávajte si pozor," povedala a rozlúčili sme sa. Bola som prekvapená, keď s našim plánom súhlasila. Avšak musela som situáciu trochu prikrášliť a upozorniť ju, že tam nebudeme sami, čo, ako inak, pravda nebola.