Weird? Only UNIQUE!

† Bodaj by som vážne skapala. †

Len sme na seba nemo hľadeli. Zdá sa, že bol dosť prekvapený. Náhle ma prepadol pocit sklamania a hnevu. Nebol tam. Nebol tam ani keď ma mali odpojiť. Je to obyčajný sebec!

,,Mám ti ísť oznámiť, že ti naďalej budem terorizovať život." poviem ľahostajne a prekrížim si ruky na prsiach.

Chvíľu sa na mňa len kamenne pozeral a nakoniec sa ozval.

,,Ako to že žiješ?" povie ľadovo až mi nabehne husina.

,,Mňa sa len tak nezbavíš." poviem rovnako ľadovo ako on.

,,To nie je možné. Ako...mala si byť mŕtva!" skríkne a prehrabne si vlasy rukou.

Pichne ma pri srdci. Ale nedám na sebe poznať, že ma to ranilo. Nezaslúži si moje slzy.

,,Tak prepáč, že som neskapala!" skríknem aj ja a otočím sa na päte.

Idiot! Debil! Namyslený snob! Sebec! Bežala som späť. Bola som totálne vytočená. Zastavila ma až Maggie.

,,Dark! Čo sa stalo?" povie vystrašene.

,,Je to tatálny idiot! Obyčajný namyslený sebec! Mala som radšej skapať!" skríknem a vôbec nerozmýšľam nad tým čo som povedala.

Rozbehla som sa preč. Preč od ostatných. Preč od NEHO. Preč od všetkých tých neprajníkov. Bola dom zbabelá, ale to mi je jedno. Vyšla som do môjho domčeka a posadila sa do rohu. Pozerala som sa von oknom. Keď zrazu to opäť prišlo.

Nikomu na tebe nezáleží. Si pre nich odpad. Poddaj sa a spolu im ukážeme, že sa mýlia. Zaplatia za všetky tie neprávosti a klamstvá čo o tebe vypustili. No ták. Bude ti lepšie, uvidíš. Uľaví sa ti.

Môj vlk sa mi prihováral a ja som nad tým začala premýšľať. Ale ja nechcem byť VRAH!

Prosím ťa. Dáš im to, čo si zaslúžia!

Nie! Ja nie som zabiják ako ty. Daj mi pokoj! Mňa neovládneš jasné!

No tak sa poddaj sakra!

Nie.

Áno

Nie!

Davaj!

,,A mám toho dosť! Už mám po krk ako mi všetkci rozkazujú! Je to môj život! Môj názor! Moje myšlienky! Moje pocity! Mám ťa dosť! Buď budeš so mnou ako jedno alebo laskavo vypadni a už sa nevracaj!" poviem a ruky si dám do vlasov.

Pár krát zatiahnem za končeky a potom sa zhlboka nadýchnem a následne vydýchnem. Čakala som, že sa môj vlk opäť ozve, ale nestalo sa tak. Aspoň nachvíľu sklapne. Zídem dole zo stromu a vydám sa na menšiu prechádzku. Zrazu mi na pleci pristane niečia ruka. Prudko sa otočím a s výdychom sa usmejem na Maggie.

,,Ahoj. Čo potre..." nestihla som dopovedať, lebo ma prerušila.

,,Som na teba hrdá." usmeje sa a do rúk mi vtisne nejaký prívesok.

Potom padne na kolená. Rýchlo ju zachytím a kľaknrm si k nej. Nechápavo som na ňu hľadela. Otočila sa na mňa a zahľadela sa mi do očí.

,,Dokázala si to. Teraz môžem byť s Markom navždy." povedala chrapľavo a zavrela oči.

Hlava jej odkvecla na bok. Nechápavo som na ňu hľadela. Robí si zo mňa zova srandu alebo čo? Skontrolovala som jej pulz. Do riti! Čo...Nie...preboha. Začala som kričať.

,,Preboha. Zavolajte doktora! Rýchlo! Bože nie!" kričala som ako zmyslov zbavená.

,,No ták Maggie! Maggie! Maggieeee!..." hystericky som kričala až kým ma niekto zozadu oblapil a ťahal ma preč.

,,Nie! Nie! Nechaj ma!" povedala som už chrapľavým hlasom a metala sa ako divá.

Po chvíli som to už nevydržala a zrútila sa na zem ako vreco od banánov. Ruky ma stále držali. Otočila som sa a objala dotyčného. Bol svalnatý, takže som usúdila ,že je to chlap. Slzy sa vsakovali do jeho trička a bolo mi to úplne, ale že úplne jedno. Triasla som sa a po chvíli sa mi už nové slzy úplne minuli. Začala som pravidelne dýchať a už som len v prstoch žmolila tričko dotyčného. Konečne som sa pozrela na dotyčného. Zostala som mierne zaskočná. Bol to ten chalan, ktorého som prvýkrát stretla v lese, keď sa predo mnou Louis premenil. Samizda sa volá Michael. Odtiahla som sa a utrela si slzy z tváre.

,,Ehm...ď-ďakujem." zakokcem sa a on sa iba usmeje.

,,Vpohode. Musí to byť pre teba zlé." povie a ja iba prikývnem.

Objímem sa rukami a všimnem si, že vedľa tela Maggie už stojí James. Má na tvári kamenný výraz. Keď sa moje oči stretli s tými jeho, videla som v nich jedinú emóciu. Hnev. Odvrátila som zrak a chcela sklopiť hlavu, ale ten blbý límec mi to nedovolil. Pretrela som si rukou tvár a rýchlosťou svetla som šla preč. Mala som to namierené k vodopádu. Ale nie tam kde bol James, ale na koniec vodopádu. Tam kde voda dopadala sa vytvorilo jazero. Bolo priezračné a vážne krásne. Vyzula som si topánky a vyzliekla ponožky. Namočila som si nohy. Bol to príjemný chladivý pocit. Jazero bolo dosť hlboké, takže tí čo nevedia plávať, nech sa tomuto miestu radšej vyhýbajú. Bola som tam dosť dlho až začalo slnko pomaly zapadať. Snažila som si utriediť myšlienky. Teraz ma James určite bude nenávidieť. Nieže by ma už nenávidel, ale teraz to bude vážne brutálne. Myslela som, že by sme to mohli nejako urovnať a trochu viac sa spoznať. Možno by sme konečne uzavreli mier. Ale po Maggiinej smrti sa to všetko zrútilo ako domček z karát. Počkať! Mne to až teraz došlo.

Som na teba hrdá. Dokázala si to...

Tieto Magiine slová sa mi teraz rozozvučali v hlave. Ja som to dokázala!!! Dokázala som prekonať môjho vlka! Ja tomu nemôžem uveriť. Dokázala som to sama. Vzoprela som sa mu a ukázala kde je jeho miesto. Som na seba hrdá a zároveň som zo seba sklamaná. Maggie zomrela len a len kvôli mne. Bol to síce jej osud, ale predsalen. Jamesovi som zabila otca i matku. Ja sama som sa znenávidela. Bolo mi zo seba zle.

,,Bodaj by som vážne skapala." povedala som a kopla som pod vodou.
Hlavu som si dala do dlaní a preklínala som deň keď som sa narodila, keď zrazu si ku mne niekto prisadol.