Ahoj, volám sa Kristína. Tento rok som dokončila základnú školu. Úspešne som prijatá na gymnáziu, ktoré je mojím životným cieľom. SOM TAM! A keďže som si myslela, že za tých deväť rokov sa zbavím spolužiakov, ktorí sú nekolektivni,trapni a ešte ďalších iných vecí.. Neverím tomu ani ja ale z tých 14 ľudí čo nás bolo v 9. ročníku (9.C) idú na to gymnáziu so mnou asi 7. Ide ma poraziť ale musím zvládnuť tie štyri roky s nimi znovu. Je tu jeden úžasný človek, ktorý by mi chýbal kebyže nejde so mnou na školu a to je Sabina. Bez nej by nebola sranda. Celé prázdniny sme sa skoro nevideli a ostávaju len posledné štyri dni do začiatku nového školského roka na gymnáziu. Neviem ci sa mam báť, tešiť... Dúfam, že to bude super. Dnes idem na volejbalovu prípravu. Trošku sa nechať pourazat ako mi to nejde po tých schodoch vybehnúť min.100x a že čo toľko pijem vody veď máme len 2 a pol hodiny tréningu. Prídem na dohodnuté miesto presne o 8:30 a sme dobre 4 baby, ktoré prišli. Prídu tréneri a pozerajú sa na nás tak zdesene že je to až vtipné. Na tréningy nás chodí min. 15 no najviac aj 30 keďže sme sa spojili s iným družstvom. Tak sme začali behať kolečko za nákupným centrom a o chvíľu prišli ďalšie dve baby,ktoré sa pripojili. Kks skoro som umierala po troch kolečkach. Našťastie dnes mal tréner dobrú náladu a povedal „ Baby dajte si len 10 koliecok a choďte domov. Vidíme sa poobede v parku a ak vás bude takto malo dáte si znovu koliecka a domov. " no celkom fajn. Lepšie ako robiť tie hlúposti s rebríkom, skákanie cez prekážky a robiť kotule niekde v telocvični. Fakt je ten, že o chvíľu má to čaká. Keďže o mesiac sa začne sezóna a budeme musieť makať. Takže staré známe kotule, preskoky cez prekážky, kliky,drepy...a iné makacky z ktorých zase vyplujem dušu. Poobede sme boli prekvapivo 3. Dali sme si 5 koliecok a išli sme domov. Osprchovala som sa a išla do mesta za Ninou. Tiež so mnou chodila na základnu a ide so mnou na gympel. „ahoj." Pozdravim sa,keď ju uvidím. „Cawko, ako bolo? " Na tom som sa schuti zasmiala a ona tiež, keď zistila ze nás bolo tak málo a iba sme behali kolečka. Boli sme na káve,kde nás už poznajú všetky čašníčky. A neskôr na zmrzline. Tento deň ani nemohol byť lepší.. Unavená som prišla domov aj keď som nemala byť popravde z čoho tréningy bývajú aj horšie, Osprchovala som sa a ľahla do postele. A vstala som až ráno, keď mi zvonil budík. Pozrem sa na mobil lebo mi zvoní druhý krát a to nebol budík ale volal mi tréner, že dnes sa tréning ruší pretože leje ako z krhly a ešte by sme prechladli. Ako som s ním dovolala hodila som mobil do postele, prykrila sa znovu perinou a spala som ďalej, kým ma brat nezobudil,že ho už nebaví sa hrať na PC a,že chce jest. Najedli sme sa a potom už len oddych. A u mňa stres, ze už len 3 dní. Zase deň v keli. Tréner len odkázal, ze je voľno do začiatku školského roka. Takže môžem stresovať od rána do večera. Super.
Cawteeee....Takže toto je moja prvá časť príbehu.Dufam, že sa bude páčiť. Budem sa podpisovať Peťuš. Budem len rada ak mi bufete písať komenty čo mám zlepšiť, aby ma to posunulo ďalej.
