The Missed Runner [TMR]

✓ Kapitola ÔSMA

. : S K Y L E R : .

,,Povedz mi jednu vec," konverzáciu začal Alby. Spolu so Skyler sedeli vzadu za stolom a vidličkami rýpali do vajíčok so slaninou. ,,Prečo si tam, do frasa, vtrhla? Newt ťa varoval, povedal ti, čo tam je. Okrem toho, už ťa odtiaľ Minho raz vyviedol. Prečo si tam vliezla aj napriek tomu?" Alby dievčaťu venoval spýtavý pohľad. Napichol si na vidličku slaninu a vložil si ju do úst.

Skyler prešla chuť. Slaninu odmietla už vo chvíli, keď jej Kastról vložil tanier s raňajkami do rúk, no a z kopy vajec tiež veľmi neubudlo. Prestala sa rýpať v tanieri a z hlboka si povzdychla. ,,Pozri, Alby," jeho meno zdôraznila. ,,Mala som veľmi malé tušenie, že sa nesmie chodiť za steny, Chuckov výraz mi to už stihol prezradiť. Ale ako som asi tak mala dodržať pravidlo, ktoré mi nikto nepovedal? Tvorcovia, Plačlivce, to všetko som si musela vycucať z prsta - sama! Nevedela som, čo je za stenami? Fajn, pozrela som sa. Neviň z toho Newta, snažil sa, ale nie dostatočne. Možno ma mal uviesť do obrazu skôr, než bolo neskoro," skonštatovala Skyler a pustila vidličku.

,,Zaujímavé," prikyvoval Alby. Vložil si do úst posledné sústo a zapil ho pohárom vody.

,,To je všetko, čo k tomu povieš? Že je to zaujímavé?!" spýtala sa Skyler s iskrami hnevu v očiach.

,,Ak chceš, môžem ti vypláchnuť žalúdok a vyhnať ťa za to späť do Labyrintu. Teba, Newta, vyber si..."

Skyler otrávene pretočila oči stĺpkom. ,,Zostaňme pri tom, že je to zaujímavé," zamrmlala sucho a zahľadela sa skrz dav na protiľahlú stenu jedálne.

,,Ale to neurobím," pokračoval Alby, akoby prepočul jej vetu. ,,Večer bude zhromaždenie, rada kápov Fleku. Tam sa poradíme, čo s tebou. Pri najlepšom skončíš pár dní v lochu."

,,A pri najhoršom zletím z útesu," usúdila Skyler a vzala do rúk pohár s vodou. ,,Kedy presne má byť to zhromaždenie?" odpila si z vody.

,,Po zatvorení brán. Vtedy budú späť i bežci. Pri rozhodovaní potrebujeme všetkých členov rady," Alby ju napodobnil a odpil si z pohára. Chvíľu bolo počuť len sŕkanie, prehĺtanie a šum, ktorý tvorili hlasy chlapcov a zvuky trenia drevenej jedálenskej sady o seba navzájom. Po krátkej odmlke však Slyler nadviazala na Albyho posledné slová.

,,Hmm, bežci?" zmätene naňho pozrela. Chuck už jej ich funkciu na Fleku i mimo neho vysvetľoval, no ona chcela počuť aj Albyho verziu. Uhrala to teda na hlúpu.

,,Bežci skúmajú Labyrint a hľadajú cestu von. Oni jediní môžu vstúpiť za steny. Iba oni," Alby kládol dôraz na posledné dve slová, čo prišlo Skyler príliš prehnané. Dobre vedela, že na to miesto sa už nevráti. Nebolo jej treba naznačovať, že ona za steny nepatrí. Vedela to aj sama.

,,Labyrint som videla, nič viac nepotrebujem," odvrkla mu ostro.

Alby vstal a vzal so sebou tanier i pohár. ,,Len aby," povedal rázne a odišiel. Žiadne ahoj, žiadne vidíme sa večer, ani veľa šťastia, zelenáčka. Len si vzal svoje veci a zdúchol.

,,To je všetko? Nič viac vedieť nepotrebuješ? Nič viac k tomu nepovieš?" Skyler naňho vyvalila oči. ,,Alby!"

,,Áno?" Otočil sa a zahľadel sa jej do očí. Počul ju, iba sa tváril, že nie. To ju vytočilo.

,,Vieš čo?" prudko vstala od stola aj s nedojedenými raňajkami. Vzala ich do jednej ruky a voľnou mu zovrela lem trička. ,,Strč sa," zavrčala tichým hlasom, odstrčila ho od seba, aby mohla prejsť a vykročila k pultu, ktorý predeloval miestnosť na jedáleň a kuchyňu. Takmer bezcitne odvrkla Kastrólovi slovo vďaka a zmizla na chodbe Usadlosti. Mala všetkých plné zuby, najviac však Albyho. Nechápala, ako ho tu môže niekto strpieť, ako sa práve on dostal na post vodcu. Osoba ako on by sa hodila na drhnutie latrín, nie na najvyšší dozor.