Weird? Only UNIQUE!

† A kto povedal, že sa dívam na oči? †

Prudko sa obzriem a uvidím vyškierajúcich sa Michaela s Jayom. Skoro ma tam vystrelo. Ja už som sa zľakla, že aký úchylák ma zasa sleduje. Našťastie sú to len oni. Nooo...o Michaelovi by sa dalo povedať ,že je to úchyl, ale to radšej nejdem rozoberať.

,,Mmm...musím uznať, že keby si nebola vydatá, tak..." začal Michael, ale ja som ho rýchlo stopla.

,,Ďalej radšej nepokračuj! Nechcem znečistiť takú priezračnú vodu mojimi zvratkami." poviem a uškrniem sa naňho.

Zrazu si všimnem, že Jay drží v rukách moje veci. Prižmúrim oči a začnem plávať k brehu. Jay si toho všimne a začne sa vyškierať.

,,Vieš ako sa hovorí, že čo nájdeš je tvoje?" spýta sa hravo a ja naňho hodím pobavený výraz.

,,To sa nehovorí!" zasmejem sa.

,,V mojej zemi áno." povie a ja vyleziem z vody.

,,Oči mám vyššie mojko." pozriem sa na Micheala, ktorému dobre že netečú sliny z úst.

,,A kto povedal, že sa dívam na oči?" uškrnie sa a ja mu dám pohlavok.

Načiahnem sa po veci, ale Jay uhne rukou a na tvári sa mu zjaví ešte väčší úsmev.

,,Eee...žiadne také. Čo som našiel, to je moje." nevinne sa usmeje a ja prižmúrkm oči.

,,Vráť. Mi. Tie. Veci!" poviem pomaly a zreteľne, aby to pochopil.

,,Na niečo si zabudla." ja sa naňho falošne usmejem a potom nahodím poker face.

,,Vráť mi tie veci, inak ťa rozpáram, vyrvem ti črevá, zaviažem ti ich o nohu, povesím na ne kameň a hodím ťa do jazera!" zatvárim sa ako psychopat a v Jayovej tvári sa mihne zdesenie.

Ale iba na stotinu, hneď potom sa mu na tvári usídli drzý úškrn. Priblíži sa ku mne a nahne sa k môjmu uchu.

,,Ja to risknem." pošepká mi a ja zatnem päste.

,,Máš tri sekundy. Raz...Tri!" skríknem, ale to Jay už upaľoval preč.

Michael sa na nás dobre zabával. Bežala som za ním ako šialená, pretože sme sa blížili k smečke. Bože! Jay! To nemyslíš vážne! Stoj! Prosím!

Namiesto toho sa Jay premenil na vlka a upaľoval ešte rýchlejšie. Nie! Jay prosím! Bežala som a pľúca mi začali zlyhávať. Asi si hovoríte, že...prečo sa nepremeníš?! No ono je tak, že...bože to je trápne...ja...sa...BOJÍM! Áno správne. Bojím sa, že svojho vlka neovládnem. Maggie síce povedala, že už som to zvládla, ale ako môžem vedieť, že sa ovládnem? Ako môžem vedieť, že nikomu neublížim? Ako? Ja nechcem byť vrah! Nechcem!

Bežala som a dúfala, že sa zastaví. Po dllllhom behu konečne zastavil a premenil sa naspäť. Vydýchla som si, ale zachvíľu som si uvedomila, že sme v smečke a na mňa sa pozerá niekoľko desiatok párov očí. Videla som tie posmešné pohľady, ktoré na mňa hádzali. A Jay sa na tom taktiež dobre zabával. Všetci sa mi rehotali a ja som tam stála ako taká chudera. Otočila som sa na Jaya s kamenným výrazom.

,,Dúfam, že si spokojný. Už si ma strápnil dosť. Blahoželám." poviem ľadovo a bežala som preč.

Vyliezla som na strom a rozhodla sa, že odtiaľ už vživote neodídem. Dúfam, že je spokojný. Strápnil ma pred celou smečkou. Teda strápnil ma Jay.

Blink!

Nieeee! Nezostanem na strome. To by bolo zbabelé. Ja chystám pomstu. A to poriadnu! Ale toto nebude jednorázová záležitosť. Budem ho strápňovať a ponižovať dokým neodčiní čo som si kvôli nemu vytrpela. Áno! Je to môj kamoš, ale MŇA. NIKTO. STRÁPŇOVAŤ. NEBUDE! Muhahahaha! Som skrátka pomstichtivá a zlomyseľná, čo už... som to ja. Samozrejme, že každý bude čakať nejakú veľkú pomstu, ale nie! I maličkosťami mu znepríjemnim život. Oooo...ja som tak strašne psycho. Mala by som sa spamätať. Ale až keď niekomu strpčím život.

Sama pre seba som sa usmiala a ľahla som si. Zobrala som si mobil a odblokovala ho. Nastavila som si budík na druhú hodinu ráno. Zatvorila som oči a ponorila sa do svojich myšlienok. Ani som sa nenazdala a zaspala som.

Budík ma zobudil a ja som sa strhla celá spotená. Tie nočné mory ma mátajú každú noc. Je to strašné. Pretrela som si oči a navliekla som na seba vojenské tepláky a čierne tielko. Nazula som si čierne plátenky a do vačku som si hodila mobil a baterku. Spustila som sa dolu po strome a namierila si to do Maggiinho a Markovho domu. Teraz by tam nemal byť nikto. Ah! Pokoj! Len žiadne slzy. Pokývala som hlavou a kráčala som ďalej. Dostala som sa až k dverám a pomaly ich otvorila. Vošla som dnu a zatvorila za sebou. Rýchlo som prešla do kúpelne a zobrala odtiaľ žiletku. Vracala som sa späť, keď som si všimla, že tu nie som sama. Niekto ležal na gauči a tuho spal. Priblížila som sa a všimla si Jamesa ako pokojne odfukuje. Hmm...keď spí, musím uznať, že je zlatý. Zobrala som deku z kresla a prikryla ho. Neviem prečo som to spravila. Bolo mi ho ľúto. Kvôli mne prišiel o všetko. Nedivím sa, že ma nenávidí. Inak, teraz ma napadlo...čo tu vlastne robí? Je pravda, že som ho vonku už dlho nevidela. Ja len pevne dúfam, že dnes ma nevidel len v spodnom prádle. Ozaj, to mi pripomenulo, prečo som sem išla. Posledný krát som sa naňho pozrela a pomaly sa otočila na odchod.

,,Nie!" skríkok zrazu James a mne stuhla krv v žilách.

Do riti! On je hore?! Bože nie nie...prosím nie. Pomaly som sa otočila, ale James mal stále zatvorené oči. Asi sa mu niečo len sníva.

,,Ja nechcem!" začal sa metať a ja som začala panikáriť.

,,James! James!" začala som num jemne triasť.

,,Prosím! Pusť ich!" opäť sa začne metať.

,,James!" začnem s ním triasť.

,,Zobuď sa!" nič sa nestalo.

,,James!" skríkla som a on otvoril oči dokorán a prudko sa posadil.

Žiletka mi vypadla z rúk a chytila som si nos, pretože mi čelom narazil do nosa. Prudko dýchal a dezorientovane sa obzeral okolo seba.

,,Ššš...pokoj! Bol to len sen!" upokojujem ho a on si pretrie tvár rukami.

Po chvíli sa úplne upokojí a začne poriadne vnímať. Nechápavo zdvihne zrak a zapozerá sa na mňa. Ja sa rýchlo postavím a zdvihnem žiletku zo zeme.

,,Ehm...prepáč! Jaaaa už pôjdem." otočím sa na odchod, ale James sa ozve.

,,Čo tu vlastne robíš?" otočím sa späť na neho a ukážem na žiletku.

,,Prišla som pre toto." poviem a on si vzdychne a dá si tvár do dlaní.

,,Si...si vpohode?" spýtam sa opatrne.

,,To teba nemusí zaujímať." odvrkne a ja pretočím očami.

,,Tak fajn! Ja idem!" poviem urazene a odpochodujem preč.

Idem smerom k Jayovmu domu. Taaak a pomsta môže začať.