Moje teenegerské obdobie.✔

,,MILUJEM ŤA"

,,Milujem ťa" Povedal Sebastián keď odchádzal.
,,Ja teba viac" Odpovedala som.
Sebastián neodpovedal ale pobozkal ma. A tak odišiel. Večer som si sadla na balkón a rozmyšľala som. V mojej hlave prechádzali všeliaké myšlienky. Boli štastné ale aj smutné. V tom mi cinkol telefón. Prišla mi správa od kamarátky,ktorá sa volala Emm.
,,Pozri si Na vine su hviezdy." Napísala mi.
,,Prečo?" Odpísala som jej.
,,Hrozne som pritom plakala,len tak teraz som to dopozerala tak mi napadlo ti napísať. Určite si to pozri." Napísala.
,,Ok. Idem si to teda pozrieť." Odpísala som a išla som si pozrieť ten film. Bol smutný a v tom som si uvedomila ešte jedno čo by som ja robila keby sa stane to isté Sebastianovi? Asi by som to neprežila. Tak som vypla film a išla som si ľahnúť. Celú noc som nemohla zaspať až o 2:00 ráno som zaspala. Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať ale naštastie bol víkend, takže som nemusela vstávať o 6:00 ráno. Hneď ráno som vzala telefón do ruky a pozrela sa na všetky upozornenia. Bolo mi divné,že mi nenapísal Sebastian vždy mi ráno napísal. Tak som si myslela,že ešte spi. Ale keď mi nenapísal ani poobede tak som sa už začinala báť. Rozhodla som sa mu zatelefonovať ale nedvíhal, tak som sa išla naobedovať a mobil som si nechala v izbe. Keď som sa vrátila do izby tak som hneď skontrolovala telefón. Nebolo tam nič ani jedna správa,ani jeden zmeškaný hovor. Tak som sa rozhodla znova zavolať Sebastiánovi. Stále mo nedvíhal. Hrozne som sa bála. Ale bola som unavená tak som si išla ľahnúť, kedže som minulú noc nemohla zaspať. Zobudila som sa okolo 22:07. Siahla som po mobila a bola tam správa. Hneď som ju otvorila písala mi Emm ,,Žiješ?"
,,Áno,prečo?" Odpísala som jej.
,,Pretože si sa mi celý deň neozvala." Napísala.
,,Prepáč,poobede som si išla ľahnúť pretože som v noci nemohla spať" Odpísala som jej. Potom si znova išla ľahnúť.