FATAL NUMBER 22

Part one

Je pondelok,22.22.2222 dátum ktorý je každý jeden boží deň. Až na tie dni striedajú sa.Býva to ako normálny týždeň až na to,že náš týždeň má 22 dní, nie 7. Chcela by som Vám priblížiť čo sa stalo,sama to neviem úplne pretože mi je len 17 (teda 22,keďže všetkým nám je 22). Vraj sa písal rok 2222,odvtedy máme stále rok 2222. Starý ľudia hovoria,že generácie pred nimi im hovorili "Bol to veľký tresk,ktorý sa zapísal do histórie". V ten deň sa spojili ľudia ktorý boli nadpriemerne nadaný a zničili všetko čo odmietalo ich pravidlá....

Niekto klope na dvere. Matka otvorila vtrhli k nám do domu vojaci. Išli si pre mňa,dali mi ruky za chrbát a zviazali mi ich tak silno,že mi v nich pravdepodobne ani neprúdila krv. Hodili ma do auta a odviezli na preč. Všimla som si len,že keď sme odchádzali mama kývala hlavou.

Neviem čo chcú spraviť,ale pravdepodobne to neveští nič dobré. Ako vždy,keď sa deje niečo takéto (deje sa to pomerne často).

Zavreli na do tmavej miestnosti aj s inými ľuďmi. Niektorý z nich plakali,iný už boli pripravený na smrť a ja...Zrazu mi niečo neuveriteľnou silou pichlo niečo do chodidla. Bol to pravdepodobne robot. Pustili nás. Chvíľu sme boli nemý.

,,Kde to som?" hovorila som si po chvíli v duchu. Toto miesto,teda mesto som ešte nikdy nevidela. Bolo tu pár domov nejaké tie stromy a kvety. Okolo tohoto miesta sa spravila akási bublina. Obzrela som sa okolo seba všade boli stromy.

Niekto každému z nás začal osobitne v hlave hovoriť "Ste tu,boli ste vybraný medzi prvých 10. Bojujete o prežitie,ty ktorý zostali sú preč.Niesu nažive našu planétu ovládli mimozemšťania.Máte 22 dní na to aby ste niečo vymysleli. Spolieha sa na Vás celý svet ktorý ešte zostal." vyplo sa to. Veľa ľudí začalo panikáriť. Postavila som sa na veľký kameň a zakričala ,,Hej!"