Trapas to je toto.
Justin Bieber. Áno, to som ja. Ten čo si vždy robil vzorne svoje domáce úlohy, ten čo na slovo počúval svojich rodičov, ten čo si pýtal vždy povolenie vyjsť čo i len na ulicu. Nikdy som neodvrával, nepil, nefajčil, nedrogoval. Ja som ani dokonca nevedel čo je to droga. Všetko sa to zmenilo šmahom ruky, keď som objavil partiu chalanov žijúcu na ulici. Prachy, party, sex, zločiny... Prestal som chodiť do školy, prestal som počúvať rodičov, prestal som si pýtať povolenie, a veď aj na čo? Mám už devätnásť a môžem si robiť čo chcem, bez ohľadu na to, aby som dohliadal na reči rodičov. Rodičia sú policajti, obaja. Vždy keď idem do klubu, musím si dávať pozor aby som tam niekoho nezabil alebo niečo. Nepotrebujem aby sa o tom rodičia dozvedeli. Nie som kriminálnik, aj keď niekedy mám k tomu sklony. Vždy som túžil skláňať sa nad bezbranným telom s pištoľou v ruke a cítiť moc, ktorú mi nemôže nikto vziať, no to by znamenalo problémy. Keby nie sú fotrovci fízli, šlo by to. No ja som dosť veľká sviňa aj bez zbrane.
„Bieeeber!“ Ryan mi mával pred ksichtom nejakou knihou. Večne mudrujúci chalan, s múdrymi rečami a všetko čo k tomu patrí. No aj napriek tej jeho múdrosti si servítku pred hubu nedáva a povie čo má na jazyku. Nadávky v jeho slovníku nechýbajú aj keď sa snaží byť slušný.
„Čo do piči chceš Ryan?!“ vyštekol som na neho. On len hravo prekrútil očami a ukázal za seba. Stál tam oblečený a vyfešákovaný Lil.
Lil, chalan ktorý ma všetko v piči a to doslova a do písmena. On je ten šašo v našej skupinke. Nebyť jeho, nie je tu sranda, aj keď ja suchár nie som a viem pobaviť. No samozrejme na Lila nemám.
„Ideš Bieber?“ nadvihol obočie a hodil sa na Fredov gauč, keďže sme v jeho dome. Fredo, normálny v pohode chalanko, kríženec Ryana a Lila. Nie doslova, iba povahovo.
„Idem kde?“ hodil som na neho nechápavý pohľad a z misky položenej na konferenčnom stolíku som si vzal chrumku.
„No do piče, ty kokos.“ Chytil si hlavu alias facepalm a pri tom ako na mňa čumel pokrútil hlavou. Akože pobavene som sa zasmial a chrapľavým hlasom som sa spýtal znovu, no otázku som položil tak, aby tomu ten debo rozumel.
„Lil, pýtam sa ešte raz, K-A-M A-K-O-Ž-E M-Á-M Í-S-Ť?!“ hovoril som písmenko po písmenku ako nejaký kokot, pri čom som sa mu stále uprene pozeral do očí.
„Do baru? S nami? Všetkými?“ spravil fejs že o.O a ja som mal čo robiť aby som nevybuchol smiechom a neoprskal všetko naokolo. Zadržiaval som smiech a on tleskol.
„Nebodaj na to tvoja krásna hlavička zabudla?“ zasmial sa a cmukol na mňa. Jeho ruka nebezpečne smerovala k mojim sexy nagélovaným vlasom. Musel som sa odtiahnuť aby sa ich nedotkol a nepokazil mi účes na ktorom som usilovne pracoval ako včielka Mája.
„Nedotýkaj sa už NIKDY mojich vlasov!“ vstal som z gauču a s miskou v rukách som sa začal prechádzať po obývačke ako sup okolo nejakej zdochliny.
„Ideš zahovárať svojho Alzheimera?“ tento krát smiechom vybuchol už aj Ryan, u ktorého to je rarita, ako vidieť trabanta na ulici medzi tými kárami ako sú ferrari.
„Hej, exkluzívne pre teba.“ Žmurkol som na neho a hodil som po ňom chrumku, ktorej sa neúspešne snažil uhnúť. Ryan sa tu váľal po zemi, z našej konverzácie, na ktorej neviem čo bolo smiešne, až plakal smiechom, zatiaľ čo ja som na neho pozeral pohľadom či to myslí vážne.
„No čo? Smejem sa na vašom kokotizme!“ vyprskol a ďalej pokračoval v činnosti, ktorej som ani ja s Lilom nechápal. Fredo došiel do obývačky s krabicou mlieka na ústach.
„Kúp si ešte plienky a cumeľ Fredíček!“ zatlieskal som a zmizol som hore prezliecť sa.
Inak baby, bola by som rada ak by ste si prečítali story jednej super baby.:) Link v komente.:)
