Otrava

1. Triediaci klobúk použitý v riaditeľni

Matka ma pred jedenástou priviezla na stanicu Kings Cross v Londýne a na nástupište deväť a trištvrte išla so mnou.

Prešli sme cez kamennú stenu a ja som prvýkrát zahliadla Rokfortský expres. Červený parník stál na nástupišti a plnil sa študentami Rokfortu. Pozrela som sa na matku a ona sa na mňa usmiala. Nechápala som prečo.

„Poď. Možno stretneme môjho priateľa Harryho Pottera," riekla a vybrala sa vpred. Kráčala som za ňou a niekoľkí študenti sa za mnou obzreli. Možno pre moje platinové vlasy, možno pre moje smaragdové oči, a možno len preto, lebo ma tu ešte nevideli. Ako keby som bola z inej planéty.

„Ahoj Harry Potter," matka zastala pred vysokým mužom s havraními vlasmi, vedľa ktorého stála ohnivovlasá žena.

„Ahoj Luna!" usmial sa Harry Potter, „berú ju do prvého ročníka?" zazrel na mňa a ja som sa zamračila. Už mám predsa pätnásť rokov, starec!

„Ach, kdeže Harry Potter. Prisťahovali sme sa k ockovi prednedávnom. Boli sme vo Francúzsku a tak ide do piateho ročníka. Doteraz študovala na Beauxbatone." položila mi matka ruku na rameno. Chcela som si ju striasť, ale kašľala som nato.

„Tak to je taká stará ako náš James Sirius a Rose, Ronova dcéra. Určite budete skvelí priatelia." žmurkol na mňa Harry Potter. No tak to určite!

„Volá sa Aline. Nie je veľmi rada, že sme opustili Francúzsko, preto sa ospravedlňujem, ak s úst vypustí niečo neslušné," nepokojne na mňa zazrela matka. Keby si tak vedela, mami, čo mi práve beží po rozume!

„Teší ma Aline. Ale mala by si si už ísť sadnúť. O päť minút odchádza vlak." usmial sa na mňa.

Otočila som sa k mame.

„Pamätaj, na Rokforte varia ten najlepší puding, a všetko si nechaj v kufri, inak ti zmiznú topánky. Sovou mi prosím pošli fakultu, do ktorej ťa zaradil Triediaci klobúk a pozor na nargly zlatíčko. Ľúbim ťa, a každé vydanie Sršňa ti budem posielať Soviou poštou. Pa." povedala mamka a dala mi bozk na čelo.

„Mami, ja nie som ako ty. Neznášam puding, nezmiznú mi žiadne topánky, a nargly ma nezaujímajú," prevrátila som očami, keď som vstupovala do vlaku aj s kufrom.

Voľné kupé som nehľadala dlho. Posadila som sa medzi niekoľko dievčat, ktoré o niečom vášnivo diskutovali, a keď mi povolili vstup, sadla som si k oknu a do uší som si strčila slúchadlá.

Možno ma viac vzrušoval muklovský život, ako ten čarodejnícky. Úžasné hudobné skupiny, žiadne nútené internátne školy, elektrotechnika, ktorá na Rokforte nebude fungovať rovnako ako na Beauxbatone. Majú lepší život.

Keď sa dievčatá začali prezliekať do habitov, urobila som to isté a potom som sa hneď posadila. Hľadela som von oknom, a premýšľala som nad tým, či sa mi niekedy podarí vykĺznuť zo školy. Možno by sa mi to aj podarilo, aj keď mi rodičia povolenie na návštevu Rokvillu nedovolili. Možno sa nájde niekto, kto pozná nejakú tajnú chodbičku preč z hradu.

Nevnímala som ani, kedy niekto vstúpil do kupé, až keď všetky dievčatá zborovo pozdravili: „Ahoj James," potom som dvihla zrak.

„Ahojte. Len som prišiel oznámiť, že dnes sa v chrabromiskej klubovni koná taký menší večierok. Pozývam vás, všetky," syn Harryho Pottera očami putoval po každej dievčine v kupé, až napokon jeho oči pristáli na mne.

„Teba nepoznám." zamračil sa a všetky oči v kupé padli na mňa.

„Tak to máš teda šťastie," zamrmlala som, ale zrejme ma počul, keď sa doširoka usmial.