,,No dievča!Ty si ma teda prekvapila."potľapkala som ju po pleci.
,,Naučila si ma to.Ale stále je mi ľúto že ma podviedol."sklopila zrak.
,,Ale zlato neboj sa.To bude dobré."usmiala som sa na ňu.
Potom sme sa rozhodli že sa pôjdeme ešte rozlúčiť s našimi spolužiačkami a aj zo Samom.Išli sme teda k nám zaniesť Luckyho a mohli sme ísť.Šli sme najprv za Samom ale Natalie ma počkala trochu ďalej aby sme sa poriadne rozlúčili.
,,Ja ťa počkám tu."žmurkla na mňa.Len som sa na ňu usmiala a išla som zazvoniť.Otvorila jeho mama.
,,Dobrý večer je Sam doma?"
,,Ahoj hej je počkaj zavolam ho."usmiala sa na mňa a išla zavolať Sama.
O chvíľu stál vysmiaty Sam v celej svojej kráse pri dverách.
,,Ahooj čo ty tu?"objal ma.
,,Ahoj prišla som sa rozlúčiť pretože odchádzam do Londýna na prázdniny a ak sa mi tam zapáči tak možno tam zostanem aj dlhšie.."jeho úsmev trochu sklesol.Keď som videla ako smutne na mňa hladí usmievať sa ani mne veru nedalo.
,,Ochh to je pekné od teba že si prišla vážim si toho.A nechceš ísť do vnútra?"navrhol mi.
,,Ehmm..nie ďakujem.Mám sa o chvíľu stretnúť s Natalie a potom ešte ideme sa rozlúčiť za spolužiačkami pretože ona ide so mnou."nešla by som k nemu anu keby ma Natalie nečakala za rohom pretože fakt nechcem aby sa niečo stalo.
,,Aha no nevadí aj tak ďakujem že si prišla."usmial sa.
,,To je v pohode.Ale ja už asi pôjdem."
,,Okej.A mohol by som...?"
,,Objať ma?"pozrela som sa na neho s vyvaleními očami.
,,Ehmm..nie tak celkom."zarazilo ma to čo sa chystal urobiť.Keď som zbadala ako sa ku mne blíži a pozerá sa mi priamo do očí ako keby moje nohy splynuli zo zemou a ja som sa nemohla ani pohnúť.Potom som sa spamätala až keď som ucítila jeho pery na tých mojích.Popritom ma chytil za zadok a začal ma bozkávať ešte vášnivejšie ako na začiatku.Snažil sa mi jazykom dostať du lenže to som mu už dovoliť nechcela veď aj toto už bolo moc.Keď som si to začala užívať trochu viac ako mi moja myseľ dovolila tak som mu môj jazyk strčila do jeho úst aj sama.Očividne sa mu to páčilo tak ma štipol do zadku a trochu si ma k sebe bližšie pritiahol.Keď sa mi to už fakt zdalo moc odtlačila som ho od seba.
,,Prepáč Sam toto je už až priveľa na mňa.Odchádzam predsa na viac ako na 2 mesiace a fakt by sa mi teraz nehodilo keby som si s tebou niečo začala.Prepáč.Si super chalan ale proste to nejde."
,,Jasné chápem ťa.Len som mal proste nutkanie to spraviť."trochu sa pousmial.
,,Tak ja už pôjdem.Ahoj veď si budeme písať.Uži si prázdniny."
,,Aj ty kráska.Ahoj." objali sme sa a ja som odišla.Keď som videla ten pohľad ktorý na mňa hodila Nat keď som prišla pri ňu nebolo mi vôbec do reči.
,,Prosím nič sa nepýtaj sama neviem čo to bolo."kráčala som smerom preč od nej.
Natalie ma poslúchla a celú cestu bola ticho.
Boli sme ešte za spolužičkami sa rozlúčiť a potom sme sa každá pobrala svojím smerom domov.
Keď som prišla domov bolo asi pol 9.Dole bola mama ktorá mahneď s príchodu zavalila stovkami otázok.
,,No konečne si doma.Volala som s Liamom a povedal mi že keď prídeš domov aby si mu zavolala."povedala ešte rôzne pokyny a ešt sa ma povypytovala kde som bola a bla bla bla.Panebože veď už nemám 14.Toto je jediné čo mi v Londýne nebude vôbec chýbať..alebo že by.
,,Okej okej mama.Bola som s Nat vonku ešte a tak.Idem mu zavolať a spať dobrú."dala som jej pusu na líce a zdrhla hore do izby.
,,Dobru."zakričala mama ešte zo spodu.
Išla som rýchlo zavolať Liamovi.
,,Ahoj Liam no tak ti volám."zasmiala som sa.
,,To je super musím ti niečo povedať."jeho hlas zvážnel.
,,No hovor."
,,Takže nieje to nič vážne.Ale my máme zajtras Dan vyročie a ideme na celý deň preč a prídeme až večr čiže pre teba nemôžem prísť.Ale poveril som na to Louisa.Spolieham sa na neho čo sa týka vodičských zručností aj všetkého naokolo.Budete mať každá sama izby pretože náš dom je veľký.Ale zasa tam bývame všetci."dokončil.
,,Okej je mi síce ľúto že tam nebudeš ty ale tak snáď je Louis v pohode."
,,V pohode je až moc.Debil totálny.Ale zasa je aj starostlivý čo sa niektorých vecí týka."zasmial sa.
,,Aha tak dik."začala som sa smiať.
,,Príde po vás o 1.Tak buďte nachystáne a zajtra ešte radšej nikde nechoďte pretože zasa nechcem Louisa moc otravovať až potom možno keď sa budete viac poznať."
,,Dobre dobre neboj sa.Veď mu daj moje číslo a nech mi len zavolá."
,,Okej sestrička dám mu ho.Musím už isť ale veď zajtra večer sa vidíme teším sa.Pa."
,,Okej vidíme sa aj ja dobrú."zložila som.
Išla som sa osprchovať,odmalovať a obliecť do pyžama.No obliekla som si len kraťase a toelko pretože vonku bolo ešte aj teraz hrozné teplo.Posadila som sa na posteľ a v tom som si spomenula na Harryho že sme si mali písať no ja som zasa nebola na facebooku.Nemala som náladu teraz s ním moc volať po tom čo sa stalo zo Samom tak som mu len napísala sms-ku.
,,Ahoj Harry.Prepáč že píšem až teraz ale celý večer som nebola doma bolu som s kamarátkami sa rozlúčiť kedže idem preč.Takže ma to fakt mrzí ,,zase" ale veď zajtra sa vidíme :) can´t wait. xx good night darling :* xx..."
Mala som proste nutkanie mu tam to darling napísať dúfam že si to nevysvetlí zle.Staličla som ,,poslať" mobil zablokovala hodila na stôl a išla spať.
YOU ARE READING
My love is bigger ,than you can imagine it!
FanficLisa žila celkom obyčajný život až na to že jej brat bol dosť slávny.Ona si na to nevedela síce zvyknúť ale keď spoznala jedného s jeho najlepších kamarátov stratila sa vo svojom svete už úplne...