Wild life ( With Shawn Mendes )

Zlá nálada

Máme tu nový a nádherný deň. Zase. Niektorý ľudia, by sa vytešovali, že sa dožili nového dňa, no mňa tento stereotyp už nudí. Stále to isté. Ráno vstanem, kúpeľňa, šatník, raňajky, škola, cesta domov, učenie sa, hádka, párty, spánok. No koho by toto bavilo ? Stále dookola. Chcelo by to, niečo nové. Lenže čo ?

" Ale noták, Lýdia. Prečo sa tak mračíš ? Ešte je len ráno a ty už máš náladu na bode mrazu. Tak toto teda nie. " ozve sa Melissa. Moja najlepšia kamarátka. Je rovnako cákla ako ja. A preto si rozumieme.

" Ja ti neviem Mel. Celé mi to príde ako stereotyp. Deň za dňom. A keď si to tak zoberieš, načo sme vlastne tu ? Tak či tak raz zomrieme. Načo sa učíme ? Aby sme neboli hlúpi ? A načo nám to bude. Sme len drobné figúrky na šachovom poly. 25% nášho života premárnime učením sa niečoho, čo nebudeme nikdy potrebovať. 54% života prepracujeme. A čo tých zvyšných 21% ? To už sme starý a na naše sny nám nezostane ani sila ani chuť. No a nakoniec umrieme. Načo je nám to platné, Mel ? " začala som vyťahovať svoje konšpiračné teórie.

" Och, môj bože. Ona už blúzni. Rýchlo lekára ! Prosím lekára, okamžite ! " začala sa rozkrikovať a ja som sčervenala.

" Prestaň ! Som v poriadku. Len mám zlú náladu. " oboznámila som ju s problémom.

" No tak to som si všimla. To bude určite z toho, že sme už dlho nič nevyviedli. Táákže, čo urobíme ? Necháme riaditeľke na stoličke špendlíky ? " začala vymýšľať otrepané nápady.

" To sme už robili. " upozornila som ju.

" Táák, vypustíme myši. "

" Aj toto sme už robili. "

" Noo, tak môžeme ... ja neviem. Dochádzajú mi nápady. " priznala sa.

" Vidíš ? O tomto hovorím. Už nedokážeme ani vymyslieť normálny plán. Sme na tom naozaj biedne. " zhrnula som celú našu situáciu. Bolo mi z toho do plaču.

Už som chcela začať nadávať, že so mnou niečo nie je v poriadku, keď zazvonilo. Paráda. Matika. Kto by sa netešil, však ?

Vošla som do triedy a svoje nádherné dlhé tyrkysové vlasy som nechala volne padať do tváre. Nepotrebujem vidieť učiteľkin nahnevaný výraz a počuť debilné keci typu :

' Ešte si sa nedala prefarbiť na normálnu farbu ?! Ako to, že to rodičom nevadí. Musím sa s nimi porozprávať. A ako si to oblečená ?! Veď ty si viac vyzlečená ako oblečená ! ' a blá, blá, blá.

Posadila som sa k Ethnovi.

" Vitaj, čože sa ti stalo ? Prečo máš tak mizernú náladu ? " opýtal sa posmešným hlasom.

" Strč sa Ethan. " zarvčala som. Nemala som náladu na jeho debilné reči. Na to však už spozornel. Asi si naozaj všimol, že nemám náladu.

" Si v pohode, princezná ? "tentokrát sa opýtal súcitným a starostlivým hlasom najlepšieho kamaráta. Už len z toho, ako ma nazval som vedela, že to myslí úprimne. Takto mi hovorí len, keď niečo myslí skutočne vážne.

" Nie som. Ale o tom potom, lebo mi matikárka vyšklbe tie moje nádherné vlasy. " pousmiala som sa.

Dnešné vyučovanie skončilo a my sme sa pobrali do jedálne. Vdýchla som tú ' lahodnú ' vôňu a skoro som hodila tyčku do koša.

" Ale noták, kráska. Netvár sa tak. To jedlo pripravili naše milé kuchárky s láskou. Tak sa tak netvár, lebo ti to v tom tanieri skysne. " poznamenal Grayson, keď sme už sedeli pri našom stole. Spýtavo som sa na neho pozrela. To akože vážne ?

" Milý Gray. Toto ' jedlo ' bolo skysnuté už včera. Tak tú vinu láskavo nehádž na mňa. " odpapuľovala som mu.

" Drahí moji. Mám taký mierny pocit, že hazardujete so slovom JEDLO. Mali by ste rozmýšľať, čo poviete, predtým, než nám to vaša papuľa nemilosrdne chrstne do ksichtu. " zahriakol nás Eth a mne trhalo kútikmi úst. Ale nechcela som sa dať tak ľahko. Zlá nálada, je zlá nálada. Budú sa musieť snažiť viac.

" Mám taký matný pocit, že to, čo nám dnes naše ' milé ' kuchárky navarili okolo jedla ani neutekalo. " vyjadrila svoj názor aj Mel a ja som to už nevydržala. Rozrehotala som sa na plnú hubu. Smiala som sa tak, že po chvíli som už nevydávala žiadne zvuky, len som ležala na zemi a máchala okolo seba rukami, ako retardovaný tuleň.

" Vyšlo toooo ! Smeje saaaa ! " začal vykrikovať Grayson a ja som si zotierala slzy. Bože oní sú padnutí na hlavu. A preto ich tak zbožňujem. Neviem, čo by som bez nich robila. Asi by som sa už dávno obesila. Ale aj o tom potom.

" Čo máte v pláne dnes ? " opýtal sa Eth.

" Absolútne nič. " odpovedala som.

" Jak vzrušujúce. " poznamenal Gray sucho.

" Všakže ? Vymýšľala som to celé dopoludnie. Až ma hlava rozbolela. " pousmiala som sa.

Nakoniec sme išli na zmrzlinu a každý sa pobral domov. Čarovné je však to, že bývame na tej istej ulici. Pekné, že ?

Ďakujem všetkým, ktorý si túto časť prečítali.

- MagConer