She wrote it. I ship it.

Fremione ❤

Plesk! Obrovská guľa čerstvo napadaného snehu sa rozpleskne na okne. A po chvíli ďalšia. Dievča s hrivou strapatých vlasov a s nervami na konci, sa rázne postaví a vystrčí z okna hlavu. To však nemala robiť. Ďalšia guľa totiž trafí ju. Hermiona nájde zdroj jej hnevu a prevráti očami. Pod oknami Rokfortu zbadá dvoch ryšavých chlapcov. Jeden z nich už má v ruke ďalšiu guľu a chystá sa hádzať.
,,Nech ťa to ani nenapadne, Weasley!" skríkne a vytiahne prútik. Letiacu guľu mávnutím zastaví a pošle späť. Chlapci sa so smiechom uhnú.
,,Poď von, Grangerová!" zakričí jeden z nich a Hermiona prevráti očami.
,,Tak na to zabudni," zamrmle si popod nos a poklope prútikom po okenici. Teraz nech si hádžu, koľko chcú, uškrnie sa pre seba a vráti sa k učebnici. Ešte párkrát zbadá periférnym videním letiacu guľu, no dvojčatá to o chvíľu vzdajú. Hermiona má konečne pokoj. Spokojne sa oprie a začíta sa do článku o upaľovaní čarodejníc.
,,No ták, Grangerová! Nenúť nás, aby sme si po teba prišli!" ozve sa posmešný hlas a Hermiona nahnevane zabuchne knihu. Tí dvaja jej snáď nedajú pokoj! V rýchlosti na seba natiahne zimné oblečenie a rýchlosťou ohnivej strely vyletí von z hradu v ústrety Weasleyovcom.
,,Čo chcete!" vyštekne a založí si ruky na hrudi.
,,To teda bola rýchlosť, Grangerová," poznamená jeden z nich posmešne a napodobní Hermionin postoj. Do Merlina s nimi, sú na nerozoznanie, pomyslí si Hermiona, keď si ich premeria pohľadom.
,,Čo chcete?" zopakuje otázku a nakloní hlavu.
,,Nič."
,,Tak načo ste ma volali?"
,,Len tak," uškrnú sa naraz.
,,Ste ako malé deti," pokrúti Hermiona hlavou a otočí sa na odchod. Čím si len toto zaslúžila?
,,Grangerová! Počkaj!" ozve sa za ňou, no ona len pridá do kroku. Už je takmer v hrade a počuje za sebou dupot nôh. Prevráti očami a zastane.
,,Čo chceš?"
,,Len som ťa chcel pozdraviť," uškrnie sa ryšavec a Hermiona prižmúri oči. Čo majú tí dvaja za lubom?
,,Dajte mi pokoj. Obaja," prikáže a otočí sa, aby znova vykročila do hradu. No cestu jej zahatí druhé dvojča.
,,Nikam nepôjdeš, Grangerová," hlesne a priblíži sa k Hermione. Tá zdvihne hlavu a pozrie sa mu do očí. Znova, tak ako už párkrát, sa v nich stratí. Teraz už vie, s ktorým z nich má tu česť. Farbu očí majú síce obaja hnedú, dokonca majú obaja v očiach rovnaké nezbedné iskrierky, no Fredove oči majú nejaké to čaro naviac. Hermiona si to všimla v lete a odvtedy si to všíma často.
,,Vážne, Weasley?" opýta sa a na tvári sa jej zjaví úškrn.
,,Teraz!" skríkne Fred namiesto odpovede a Hermionu v okamžiku zavalí sneh. Kým sa vôbec stihne otriasť, dvojčatá okolo nej začnú behať a ohadzujú ju stále ďalším a ďalším snehom. Hermiona má toho dosť, vytiahne prútik a pokúsi sa namieriť na bratov. No lúč svetla letí mimo. Preto sa Hermiona radšej zameria na sneh a jednoduchým kúzlom ho od seba začne odhadzovať. Bratia po chvíli pochopia, že sa trápia zbytočne a prestanú.
,,S tebou nie je žiadna sranda," odfrkne George a rozbehne sa za Angelinou, ktorá práve vychádza do hradu.
,,Povedz mi, že toto nemyslel vážne," zavrčí Hermiona smerom k Fredovi a začne si prútikom sušiť vlasy.
,,Má pravdu," pokrčí Fred plecami a nasleduje brata. Hermiona ostane stáť s otvorenými ústami. Takže ona nie je zábavná? Za toto jej ešte zaplatia...

Hermiona sa so spokojným úsmevom zadíva na svoje dielo. Nad dvere izby, ktorú dvojčatá obývajú, pripravila hodnú dávku snehu. Chlapci sa majú o chvíľu vrátiť z metlobalového tréningu a ich vymrznuté zadky určite poteší jej dávka studenej pomsty. Hermiona sa sama pre seba uškrnie a zalezie do kúpeľne. Nemusí čakať dlho, už o pár minút počuje ich smiech. Otvoria dvere a... Bum! Hermiona vylezie z kúpeľne a pozrie sa na výsledok. Začne jej mykať kútikom úst. Kedysi ryšavé vlasy dvojčiat sú teraz biele a spod hrubej vrstvy snehu vidno ich prekvapené výrazy. Keď ju zbadajú, objaví sa im na tvárach údiv. Hermiona to už nevydrží a rozosmeje sa.
,,Keby ste sa videli!" lapá po dychu a zvalí sa na jednu z postelí. Dvojčatá sa uškrnú a jeden z nich niečo pošepne bratovi. Ten prikývne a odíde.
,,To je až také smiešne?" opýta sa ten druhý a zamieri k posteli, na ktorej sa váľa Hermiona. Tá len prikývne, pretože sa stále nedokáže prestať smiať. ,,Ja si to nemyslím. Ale keď chceš mať dôvod, sa smiať..." uškrnie sa a rýchlo s vrhne k Hermione. Jeho ruky putujú na jej brucho, kde ju začne štekliť. Hermiona zapiští a pokúsi sa ujsť, no nepodarí sa jej to.
,,Do...dosť... Prosím!" vytisne zo seba pomedzi smiech. Chlapec prestane, ale nepustí ju. Hermiona konečne dokáže zaostriť a jeho tvár. Fred.
,,Pustíš ma?" opýta sa Hermiona, pretože Fred jej sedí na nohách a ruky jej drží nad hlavou.
,,Nie. Zaslúžiš si trest, Grangerová."
,,Za čo?!"
,,Som celý mokrý," posťažuje sa jej.
,,Tak ti treba," pokrčí Hermiona plecami. Fred pokrúti hlavou.
,,Zlá odpoveď."
,,Veď nebola položená otázka! Pusť ma!"
,,Ako chceš. Ale niečo za niečo, Grangerová."
,,Nie! Pusť ma!" Fred sa uškrnie a pokrúti hlavou.
,,Fajn! Čo chceš?!" opýta sa Hermiona podráždene.
Fredovi sa zaleskne v očiach a skloní sa k Hermioninmu uchu. Obtrie sa oň perami a šepne: ,,Pusu." Hermiona sa naňho zmätene pozrie a pokúša sa zistiť, či si z nej Fred uťahuje. Ten sa však tvári smrteľne vážne. A to sa u neho veľmi často nevidí.
,,Dobre," povie Hermiona tak potichu, že to Fred ledva počuje. Pozrie sa jej do čokoládových očí a usmeje sa. Tak predsa jej nie je ľahostajný... Skloní sa k jej ústam.
,,Milujem ťa," povie a spojí ich pery v jedno.

Rozhodla som sa trochu rozšíriť túto knihu. Takže z Romione sa odteraz stáva: She wrote it. I ship it.
Za krásny cover ďakujem Amarasmile ❤
Všetko to budú jednodielovky a vydávať nebudem často... Len keď ma kopne múza :D
So I hope you like it :*