† Sklapni a hovor! †

985 83 15
                                    

,,Ja tu mrchu zabijem!" zaziapem a vyskočím z postele.

Bosá vybehnem von z domu a ako býk sa rútim lesom. Vyleziem na strom k Jayovi a zatrasiem ním trochu viac akoby bolo nutné.

,,Kde býva tá mrcha Jasmin." poviem a funím ako býk.

,,Čo? Hedviga upokoj sa!" povie a posadí sa.

,,Sklapni! Nehovor mi, že sa mám upokojiť, keď dobre vieš, že sa aj tak neupokojím, tak sa ma láskavo teraz nesnaž upokojiť a povedz mi kde býva tá lemravá, namyslená, namachlená, blbá, podrazácka špata!" zaziapem ešte hlasnejšie a v jeho očiach sa mihne strach.

,,Dark! Neurob nič čo by si v budúc..."

,,Sklapni a hovor!" (😂😂😂) preruším ho a mám čo robiť, aby som nerozkopala riť aj jemu.

,,Tretí dom od jedálne." povzdychne si a ja okamžite vyštartujem preč.

,,Mrcha, špata, krava, sliepka..." hovorila som si popod nos a kráčala som ako najrýchlejšie som vedela.

Blížila som sa k jej domu a bola nabrúsená čím ďalej tým väčšmi. Stúpila som na posledný schod a zhlboka sa nadýchla. Vstúpila som a zaťala päste.

James

,,Ja tu mrchu zabijem!" skríkla zrazu Dark a vyletela z izby ako stíhačka.

Pretrel som si oči a pomaly sa posadil. Čo to malo znanenať? Aká mrcha? Koho zabije? Je to tým, že som sa práve zobudil alebo tým, že mám dlhé vedenie? Ale ty si nespal. Ozve sa moje podvedomie. To je fakt.

Pomaly sa vyštverám z postele a nazujem si žabky a výjdem von. Zrazu začujem krik. O do riti! Rozbehnem sa k domu Jasmin. Nie nie nie. Prosím nie. Prídem tam a vidím ako zo stromu padajú dve osoby. Jedna sa premenila na vlka a druhá dopadla tvrdo na zem.

,,Dark!" skríknem a chcem ísť k nej.

Dark

,,Nechaj ma tak!" poviem priškrtene a zdvíham sa zo zeme.

Au! Môj chrbát. Pomaly sa zdvihnem a smrteľne sa pozriem na Jasmin.

,,To kvôli tebe som v tom lese nabúrala. Kvôli tebe som skoro skapala!" skríkla som a funela.

Ona sa na mňa pobavene pozrie, teda asi. Vo vlčej podobe sa to ťažko určuje. Vo mne to vrie ako voda v kanvici. Vystriem sa do plnej výšky a nasadím kamennú tvár.

,,Odteraz už nepatríš ku našej svorke. Zbaľ sa a ešte dnes ráno odídeš." poviem profesionálne a všimnem si jej prekvapený výraz.

Až teraz si všimnem, že pár členov svorky, aj s Jamesom a Jayom sa taktiež tvária rovnako prekvapene ako Jasmin. Keď sa Jasmin spamätá, nasadí bojovú pozíciu a zavrčí. Vrhne sa na mňa a zvalí ma na zem. Rukami sa ju snažím odtlačiť, ale ona neustále vrčí a cerí zuby. Snaží sa ma pohrýzť, čo sa jej moc nedarí. Zuby sa jej zacvaknú do môjho ucha a to už nevydržím. Zarevem a odhodím ju ďalej ako som čakala. Tie prekvapené pohľady ostatných som odignorovala, ale keď som zistila, že je zo mňa veľký čierny vlk, dokonca väčší ako minule, tak som zostala chvíľu zarazene stáť. Bola som omnoho väčšia ako Jasmin a ako ostatný vlci. Neviem čím to bolo, ale tentoraz som sa nebála. Vedela som, že môj vlk a ja sme zajedno a že nikomu neublížim, teda skoro nikomu.

Svoj vražedný pohľad zabodnem do Jasmin a ona zostane stáť ako obarená. Vrhnem sa na ňu a zaľahnem ju. Blízko jej tváre mierne, ale odstrašujúco zavrčím. Už už ju idem uhryznúť, keď sa odtiahnem a premením sa späť. Na zemi leží na smrť vystrašená Jasmin už v ľudskej podobe.

Weird? Only UNIQUE!Where stories live. Discover now