Moje teenegerské obdobie.✔

Jakub a Emm?

,,My-My nechceli sme vás vyrušiť." povedala som a Emm ma už niekde ťahala za ruku.
,,Emm,nie." šepla som.
,,Nechcem aby sa zase bily." šepla som aby to počula iba ona. Prikývla.
,,Musíme vám niečo povedať." začal Jakub. Pozrela som sa na Jakuba nechápavim pohľadom.
,,My...My...spolu..." nedopovedal lebo som mu skočila do reči.
,,Chodíte. Prečo ste to tajily? Ako dlho?" zahrnula som ich otázkami. Sebastian sa usmial ako by to vedel.
,,Nevedeli sme ako ti to máme povedať aby si sa nehnahnevala. Chceli sme ti to povedať v parku. A už asi mesiac." nahodila som pohľad,,o". Mesiac to tajily? Wau tlieskám im. Mesiac je dlhá doba.
,,Hneváš sa?" prerušil ma Jakub z mojich myšlienok. ÁNO,HNEVÁM PRETOŽE SI MA VYTRHOL Z MYŠLIENOK!
Ešte,že som to nepovedala nahlas.
,,Nie, prečo by som sa mala hnevať? Prajem vám to." usmiala som sa.
,,No tak čo ideme robiť?" ozvala sa Emm.
,,Neviem.Má niekto nejaký nápad?" spýtala som sa ich. Kývali hlavou na znak nie.
,,Tak niečo vymyslite. Ja hneď prídem." bola som strašne hladná tak som išla do kuchyňe a otvorila chladničku. Nič tam nebolo až na vajíčka,maslo a šunku,chlieb máme čo tak chliep vo vajíčku?
,,Ľudia? Dáte si chlieb vo vajíčku?" spýtala som sa ich. Prikývli. Tak som sa vrátila späť do kuchyne a začala som "variť".
(Myslím,že každý vie čo je chlieb vo vajíčku ale tak to nie tak tu máte foto.👇)

Prišla som do obývačky,kde mali sedieť Emm,Jakub a Sebastian. Neboli tam. Vyšla som na zahrádu. Boli v bazéne.
,,Vidím,že využívate bazén viac ako naša rodina." začali sa smiať.
,,Podťe sa najesť.Ja vám zatiaľ donesiem uteráky." odišla som do kupeľky kde som vybrala tri uteráky. A vyšla som na zahrádu. Zas boli v bazéna a hadzali si loptou.
,,Nechcete rovno spať v tom bazéne?" zasmialy sme sa.
,,A môžme?" spýtali sa ma. Naraz bolo mi z toho do smiechu.
,,Pre mňa za mňa" mykla som plecami.
,,Jupíííííííí." začali vrieskať. Položila som im uteráki na stolík a odišla som dnu. Nechcela som im kaziť naládu. Zapla som si telku. Zapozerala som sa na bielu stenu ako keby ma zhypnotizovala. Ja som mala pred očami nejakú osobu,ktorá bola v stene.
,,Poď som nou. Poď." chripľavým hlasom začala hovoriť tá osoba v stene.
,,Kto si?" spýtala som sa.
,,Nerieš. Ale poď som nou." zase prehovorila. OK toto sa mi nezdá. Vôbec som sa tej osoby v stene nebála ako je to možné?
,,Prečo by som mala ísť." v tom sa predo mňa postavili chalani.
,,Ja sa ešte vrátim." zašepkala tá osoba a zrazu ma hrozne začala bolieť hlava. A už som nevidela nič iba tmu.
,,Zara?" niekto povedal.
,,Čo sa stalo?" spýtala som sa pričom mi išla hlava vybuchnúť. Ležala som v posteli. Hneď som vstala a bežala som k tej stene. Nikto tam nebol.
,,Asi sa mi to len zdálo." zašepkala som.
,,Čo ti je?" spýtal sa Sebastián.
,,Nebudeš sa smiať?" Prikývol hlavou.
,,Sľubuješ?" spýtala som sa pre istotu.
,,Sľubujem." sadla som si na gauč a začala som rozprávať.
,,Nieviem či sa mi to iba nezdalo. Ale keď som vám doniesla uteráky a išla som dnu. Zapla som si telku a zapozerala sa na stenu..." ukázala som na ňu prstom.
,,Videla som tam nejakú osobu a hovorola nech idem s ňou. Stále som sa približovala a tak ste ma zastavily a ta osoba zmysla. Neviem či sa mi to nezdalo." dopovedala som. Sebastian sa začal smiať.
,,Sľúbil si,že sa nebudeš smiať."
,,Prepááč. Máš moc bujnú fantaziu. Pretože,keď si prišla dnu tak si odpadla." hovoril pomedzi smiech.
,,Ako to,že si to nepamätám?"
,,Kto by si pamätal keby odpadol?" odpovedal mi na otázku otázkou. Odišla som do izby. Zobrala som si papier a začala som si kresliť to čo tú osobu. Zamnou stál Sebastian. Vedela som o tom až keď sa ozval.
,,Takto vyzeral?" prikývla som.
,,Prepáč,že som nedodržal to čo som sľúbil. Nejdeme si ľahnúť?"
,,Kde sú Jakub a Emm?" odpovedala som mu na otázku otázkou.
,,Sú dole."
,,Ľahni si ja prídem. Len im ukážem kde budú spať." dopovedala som a išla som dole.
,,Kde chcete spať? Roztiahnem gauč doniesiem vám perinu a vankúš alebo v spáľni?"
,,Asi na gauči. Ty zatiaľ prines perinu aj vankúš a my roztiahneme gauč. Dobre?" prikývla som.
,,Išla som do spáľne,kde som otvorila skrinu a vybrala tašku a zišla som s nou do obývačky.
V taške boli dve vankúše aj periny.
,,Dobrú noc." povedala som im a išla som do izby. Kde som si ľahla na posteľ. Prvé som nevedela zaspať ale neskôr som zaspala.