Weird? Only UNIQUE!

† Zbohom †

Hellou! Ehm...ja väčšinou nepropagujem iné knížky, pretože to moc nemám rada, ale teraz by som vás chcela poprosiť či by ste si nepozreli knihu Worried teenager. Tento príbeh je prvý, ktorý toto dievča píše, a tak by som bola rada keby ste ju trošku nakopli, dúfam, že chápete. Ďakujem. ♥♥♥

Stála som tam ako prikovaná a hľadela na tú obálku ako na niečo neskutočné. Prepadol ma zlý pocit. Rozhýbala som sa a vyzrela von oknom. Vonku sa mihali ľudia z našej smečky a nikto nepôsobil podozrivo. Obzerala som sa po stromoch, ale nikde nikto. A tak som sa stiahla späť. Ruky som si prekrížila na prsiach a zakusla si do pery. Čo ak je to iba pasť? Alebo naopak. Čo ak je to niečo dôležité? Moja zvedavosť sa vnútri mňa prala so zdravým rozumom. Nakoniec ako v mnohých z nás zvíťazila zvedavosť. Sadla som si na gauč a zakryla sa s dekou. Vzala som si obálku do rúk a prezerala som si ju. Nakoniec som ju opatrne otvorila a vytiahla z nej list. Moja zlá predtucha sa ešte viac prehĺbila. Otvorila som ho a zhlboka sa nadýchla.

Drahá Dark ♡

Vieš, nikdy som ťa moc nemusela. Vždy si pre mňa bola len chudera, ktorá sa hrá na niečo viac. To, že si sa stala Lunou bola posledná kvapka. Úplne som ťa znenávidela. Ponížila si ma pred celou svorkou a ja ti to teraz vynahradím. Nechcem ti tu vypisovať siahodlhé listy, to nie je môj štýl. Chcela som ti len oznámiť, že som sa dala k lovcom a poskytla im určité informácie za odmenu, že ma nezabijú. A hádaj koho chcú. Áno, TEBA. A keďže vedia, že nie si taká blbá a nedocupitáš tu sama, máme niečo alebo skôr niekoho, kto ťa prinúti prísť. Pokiaľ neprídeš, pôjde za svojími rodičmi. Dúfam, že chápeš. Pokiaľ prídeš, pustíme ho. Máš čas do zajtra večera.

Tvoja drahá sokyňa Jasmin ;)

List mi vypadol z rúk aj s obálkou. M-možno nehovoria o ňom. Možno hovoria o niekom inom. Ale aj keby hovorili o niekom inom, nemôžem dovoliť, aby kvôli mne niekto odišiel na druhý svet.

Snažím sa spracovať informácie a zostať v pokoji. Pozriem sa na list ležiaci na zemi a zrak mi padne na predmet v obálke. Žeby to bol ďalší list? Skrčím sa a zistím, že to nie je list, ale nejaká fotografia. Chytila som ju medzi prsty a otočila.

,,O môj bože!" rukou si zakaryjem ústa a snažím sa popadnúť dych.

Raz, dva, tri... Dýchaj. Hlavne dýchaj. Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem. Tak toto už je moc aj na mňa. Je to ako jeden veľký zlý sen.

Na tej forografií bol James v strede miestnosti. Mal zviazané ruky aj nohy a tvár mal celú od krvi. Pravdepodobne od jeho. Nemohla som sa na to dívať. Bolo to ako moja najhoršia nočná mora. Ja viem, že sa neoplatí robiť urýchlené závery, ale nemám na výber. Počkala som do večera začala sa chystať. Do kapsy som si dala obálku aj s tou fotkou a listom. Nazula som som si vysoké plátenky. Do jednej som strčila jeden nôž a do druhej druhý.

Zobrala som si gumičku z kúpelne a urobila si konský cop. Svoj čierny sveter som vymenila za čiernu mikinu s kapucňou. Do vačku som si hodila mobil a kľúče od Jamesovho Jeepu a vyšla von. Namierila som si to k Jayovi. Ale na moje nešťastie tam nebol. A tak som zliezla a chcela odísť, ale začula som Jayov smiech. Namierila som si to k jedálni a vykukla spoza rohu. Viem, že by sa nemalo špehovať, ale mne to nedá. Bol tam Jay a Katie. Sedeli pod stromom s prepletenými prstami a smiali sa na seba. Boli zlatý.

,,Nieee...Jay prosím." Katie sa začala smiať, pretože ju Jay začal štekliť.

,,F-fajn d-dosť. Priznávam." zakričala a on nachvíľu prestal.

Pozrel sa na ňu s nadvihnutým obočím a ona sa snažila popadnúť dych.

,,Čo priznávaš?" spýtal sa zvodne a ona sa k nemu priblížila a pobozkala ho.

,,Priznávam, žeee... Ťa ľúbim." povie rýchlo a opäť ho pobozká.

Ja sklopím zrak a zatnem päste. Vzdychnem si a posledný krát sa na nich pozriem.

,,Zbohom." zašepkám úplne nečujne a vydám sa preč.

Na hlavu si dám kapucňu a pomaly sa predieram pomedzi ostatných ľudí zo svorky. Nikto si ma nevšíma a o to je to ľahšie. Dôjdem až k Jamesovmu Jeepu. Už sa úplne zotmelo. Ja síce neviem kde je sídlo lovcov, ale poznám niekoho kto áno. Nasadla som do Jeepu a zhlboka sa nadýchla. Idem na to. Naštartovala som a upaľovala som lesom čo najrýchlejšie. Po pätnástich minútach som sa dostala do mesta. Zaparkovala som neďaleko nášho domu a vystúpila. Pomaly som sa blížila k nám. Bola som čím ďalej tým viac naštvanejšia. Ako mi to mohli urobiť?! Čo som im vlastne spravila? Prečo chcú práve mňa? Veď ja som nikto. Som obyčajná baba, ktorá sa obyčajnou náhodou stala vlkolakom. Všetko to bola jedna obyčajná, sprostá NÁHODA. Keby som nešla do toho posratého lesa, nič by sa nestalo! Ja by som bola stále tá drzá Dark, ktorá lezie každému učiteľovi na nervy a každý sa mi vyhýbal veľkým okruhom. Ale nie. Ja som sa musela stať vlkolakom a dokonca aj Lunou!!! Prečo?! Povedzte mi PREČO?! Prečo si osud vybral mňa? Veď...nie som vôbec ničím výnimočná. Tak prečo? To je aj tak jedno. Čo sa stalo už sa neodstane a teraz mi je určené zachrániť Jamesa.

Postavila som sa pred našu bránku a s jemným zaškrípaním som ju otvorila. Teraz ma napadla jedna vec. Čo ak budú naši doma? Teda myslím tým Richa a mamu. No...budem dúfať, že nie sú.

Spod kvetináča si vyberiem kľúčik a potichu odomknem. Vojdem dnu a zhlboka sa nadýchnem. Ah! Toľko pekných spomienok. A jeden bolestivý fakt. Už tu nie som vítaná. Zdá sa, že všetci už spia. Pomaly výjdem hore po schodoch, aby som vydávala čo najmenej zvukov, až sa dostanem ku Joshovým dverám. Raz ti to karma vráti ty zradca! Poviem si v duchu a otvorím dvere.