˙Dangerous couple˙

XVII.

Pozerali sme na seba so zhnusenými pohľadmi. Ani jeden ním neuhol.

"Čo vlastne chceš? O čo sa teraz akože snažíš ?" prehovorila som prvá.
"Snažím sa len dokončiť to, čo Jae začal. Privlastniť si tvoj gang, teba zabiť a zrejme aj Taehyunga. A možno aj jeho gang." vyškieral sa.
"Tak prečo vlastne ešte žijem?" posmešne som si založila ruky na hrudi. "Ale no ták. To by potom nebola taká sranda. Musím ťa predsa trochu potrápiť. A tak isto aj toho tvojho milovaného Taehyunga." zasmial sa. Vôbec sa mi nepáči o čo sa snaží. Aj keby už mňa zabil, a prebral môj gang, na Taeho nech mi jeho slizkými paprčami nesiaha. "Veď, doprajem si predsa trochu zábavy." zasmial sa.
Takže to berie ako zabávku. Super.
"A ako si sa vôbec dostal von ? Aj s ostatnými ako vidím." rozhliadla som sa po miestnoti a uvidela pár známych tvárí.
"O to sa ty nemusíš zaujímať. Mám proste svojich ľudí na správnych miestach." odpovedal jednoducho.

Radšej som už nič nehovorila. Nechcela som počuť jeho slizký hlas a vôbec, nechcela som ani vidieť ten jeho priblblý xicht.
Keď videl, že sa k ničomu nemám, len mávol rukou na chlapa čo ma sem priviedol. Ten hneď pochopil a silno ma chytil za rameno.
Odviedol ma späť do mojej 'cely'.
'Jemne' ma hodil na zem, zavrel a zamkol dvere.

Posadila som sa pod okno a oprela chrbtom o stenu. Hlasno som si povzdychla a ruky zahrabla do vlasov. Hlavu som sklonila až k zohnutým kolenám a premýšľala čo sa vlastne deje. Snažila som sa, si dať všetko dokopy a nájsť nejaké súvislosti. Prečo je to ale tak zložité?! 'Yaaaaah...'

-------

Taehyung P.O.V

Po tom, čo ma chalani donútili ísť si pospať, som sa zobudil ani nie o tri hodinky. Nedokázal som len tak jednoducho spať v posteli, pri čom vedieť, že Mee na tom môže byť práve dosť zle. Teda ak vôbec ešte...nie nie Tae, to nepripadá v úvahu. URČITE NIE!

Sedel som na posteli s hlavou v rukách, ktoré som si podopieral lakťami o stehná. Snažil som sa na niečo prísť.
Fajn, zoberme si to pekne po poriadku.

Bolo ich tam veľa...
To znamená, že museli mať ešte niekoho vonku. Museli mať spoluprácu nejakého ďalšieho gangu. Inak sa mi to nedá vysvetliť.
Všetkých zabili okrem jedného...
Museli byť vo vážne veľkej presile aby mojich mužov tak ľahko pozabíjali. Ale prečo..prečo prežil práve ten jeden? A...

"DO RITI!! " vyskočil som na nohy.
Ten zku*visyn. Eric. Jak som si nemohol uvedomiť už skôr, že ak by som mal nového človeka, tak by som o tom do riti vedel!
Eric bol ich spojka. On im vytvoril cestu von.
Ale muselo ich byť predsalen viac. Ale kto ?

-------

Mee-Yon P.O.V

Sedela som tu už asi šesť hodín a moja hlava, v ktorej mi stále silno pulzovala bolesť nedokázala prísť na nič.
Jediné čo sa udialo bolo to, že pred dvoma hodinami prišla neskutočná potreba šťať.

S prekríženými nohami som sa presunula ku dverám. Začala som na ne búchať. 'Ako keby to minule zabralo Mee' pretočila som nad sebou očami.
"Haloo! Potrebujem ísť na záchod. Už je to vážne súrne. No taaak..." kričala som na prázdnu chodbu.
Ked sa ani po piatich minútach nikto neozýval došli mi nervy. Prestala som trieskať boľavými a krvavými rukami do dverí a postavila sa priamo pred ne.

"CHCEM ŠŤAŤ!!" zaziapala som na plné hrdlo, dúfajúc, že to ich už presvedčí. A stalo sa.
Teda...

"Buď už ticho!" ozval sa z poza dverí hrubý hlas chlapa a dvere sa otvorili. Ani neviem ako, a už ma trafilo do tváre plastové vedro.
Tak takto nie.

Než stihol zavrieť, vedro, ktoré som zachytila, som mu hodila do tváre tak, ako on predtým mne. Prudko som rukami vyšla oproti nemu a tak ho oddtlačila. Čo najrýchlejšie ako mi to ranená noha dovolovala, som sa rozbehla ku kúpelni. Teda som aspoň dúfala, že si spomínam na jej správnu polohu.
Na konci dlhej chodby som zabočila na pravú stranu a vbehla do pootvorených, čiernych dverí. Rýchlo som ich zavrela a zamkla. Kľúčik som nechala v zámke.
Cúvala som od dverí a následne sa rozbehla k svetému záchodu.
...
Umývala som si ruky keď som započula ťahanie niečoho ťažkého o podlahu. Mierne švihnutie nasledované zarazením, ako som si mohla teraz už všimnúť, sekery do dverí.
"Do riti my nie sme v nejakom B-čkovom horore debil!" zakričala som na neho a snažila sa zachovať pohotové myslenie.

'Musím uznať, že so sekerou mu to vážne ide'. Práve som sa s ťažkosťou vyhla ďalšiemu útoku, ktorý zdemoloval celé umývadlo. Len čo vyzdvihol sekeru, opäť sa ňou zahnal po mne. Na tesno som sa jej vyhla úskokom do zadu. Keď som však videla ako hlboko sa zaryla do drevenej časti steny, hneď som sa od nej zdravou nohou odrazila a skočila na chlapa. Chytila som ho za ramená a v skoku sa otočila na jeho chrbát. Kolená som mu zatláčala do ramien a rukami obtočila jeho hlavu okolo brady. Začala som mu hlavu zatľáčat do zadu. Kolenami som sa ešte viac zaprela a zatiahla silnejšie. Cítila som jemné pukanie kostí a chrupaviek. Keď som cítila, že hlavu má už dostatočne zaklonenú, prudko som mu ňou trhla na ľavú stranu. Silným chrupnutím som pocítila ako jeho telo ochablo. Ruka pustila sekeru, stále zabodnutú v stene, a telo sa zrútilo k zemi. Dopadla som v sede na jeho chrbte. Postavila som sa a chytila sekeru. Na druhý pokus som ju dostala zo steny. Neváhala som a vybehla z kúpelne zanechávajúc ju v nádhernom stave.

Ponáhlala som sa chodbami, ktoré som už ani nespoznávala. 'Čo sa tu stalo?' ...

Dobehla som do chodby. Ako pohodička.. až na to, že z každej vedlajšej chodbičky, do ktorých sa rozdelovala, vychádzalo asi po desiatich mužoch. Dokonca som zahliadla aj ženu.

Cúvala som malými krokmi až kým sa vedľa mňa neobjavili nejaké dvere. Rýchlo som do nich vletela a zavrela ich. Ustúpila som a pozerala na dvere ale tie nič. Neprišlo žiadne vykopávanie dverí ani nič podobné. Nepočula som ani žiadne zvuky z poza nich. Toto je vážne ale vážne div... "KU*VA!" v šoku som pustila sekeru, ktorá pri dopade narobila rachot, keď som sa otočila.
"Lepšie by som tvoju situáciu nevystihol." uznal Kwag.

_________________________________