Fifty shades of Liv Honeydew

Viktor

Som 15 ročný  študent základnej školy v Topoľčanoch . Práve študujem 9. ročník. V meste som není výnimočný človek možno iba trochu tým ,že sa nebojím nič povedať priamo. Jediný môj problém v živote je ,že neviem nadviazať komunikáciu s dievčatami, čo mi robí väčší problém.Rád športujem vo voľnom čase , behám , chodím von s kamarátmi. Počas života ma sprevádza iba otec , a mačka Daysi. 

Ako každý človek mám svojho najlepšieho kamoša , Ervína. S Ervínom si hovoríme všetko ,priamo , nikdy sa neklameme a neohovárame. Najviac mi dáva Ervín rady o dievčatách.

S Ervínom máme radi Youtube ako každý človek v dnešnej dobe. Radi tam sledujeme e-Sport , alebo mnohých zahraničných Youtuberov. Ervín mi raz povedal že našiel jednú peknú Youtuberku čo natača DIY,Life hacks a také babské veci. Začalo nás to baviť tak sme pozerali videa od nej keď sme pozreli všetky tak sme sa rozhodli ísť von , bicyklovali sme sa po námestí prechádzali pomedzí ľudí . Námestie bolo napratané ľudmi lebo boli Hody a o 8 hodine mal na námestí vystúpiť Peter Nagy. Ako sme sa tam vozili tak sme si všimli veľa známych ľudí. Medzi nimi sme si všimli aj Líviu , ale bohužial kým som sa ku nej stačil priblížiť vbehol na pódium Peter Nagy a začal Hypovať celé námestie a ľudia vstávali a tlieskali a ja som ju stratil z očí. Keď skončil koncert tak som sarozhliadal po námestí ,ale nikde som ju už nevidel .Tak som sa proste zmieril s tým že ju už neuvidím a tak som sa pobral domov.  V Nedeľu si tak chodím po námestí idem okolo strelnice a zrazu do mňa narazí neaké dievča a poleje ma kolou  pozrem sa na ňu a vidím bola to ona . Pozdravil som a ona sa mi ospravedlnila za mokré tričko. Ja som sa jej spýtal či nechce novú kolu a súhlasila. Celú cestu ku stánku som sa na ňu pozeral a neveril som aká je krásna. Pri stánku som jej kúpil kofolu a začali sme sa rozprávať keď sme išli znova okolo strelnice tak som sa rozhodol ,že  jej vystrelím ružu tak som si kúpil štyri streli a našťastie som všetky trafil. Podal som jej peknú kytičku zaďakovala a pokračovali sme v rozprávaní. Keď bolo desať hodín opýtala sa ma či ju môžem odprevadiť domov. Tak som neváhal ani minútu a vybrali sme sa na cestu.